Keď som na Poľane v kryte a ráno vstávam, vždy sa najprv pozriem von, či tam náhodou nejaký ten zver nie je. Rannými činnosťami by som ho mohol vyrušiť. Bol tam. Medveď. Na poriadnu fotku bolo príliš tma. V kľude som si pobalil spacák, urobil rannú hygienu a pripravil sa na čakanie. Samozrejme zdrhol. Na vrchu zvanom Šafranička je kryt na vyvýšenom mieste. Je odtiaľ prekrásny výhľad ale zver prevažne vidím a fotím zhora. To nie je ideálne. Druhá vec, ktorá nie je ideálna je neustále sa točiaci vietor. Môj pach musel byť všade naokolo. Všetky zvieratá tento môj predpoklad potvrdili svojim správaním. Boli opatrné a neustále nasávali vzduch do nozdier. Vedeli, že tam niekde som ale nevideli ma. Vznikli zaujímavé fotky. Prišli líšky, prekrásny srnec, naokolo bolo množstvo vtákov. Korunu tomu nakoniec nasadil za dobrého svetla štvorročný medvedí samec. Orieškovo hnedý límec okolo krku mu plynulo prechádzal až na brucho. Vyzeral ako keby mal tričko.
Prvý medvedí návštevník za slabého svetla.
Mladý lišiak snoril po stráni a vyrušil ukryté jelenča. To mu odbehlo dolu svahom.
Celú cestu lišiaka sprevádzal drozdí pár a neustále upozorňoval, že v revíri je dravec.
Okaňa
Čerstvo vytlčené parožky už svedčia o prichádzajúcej srnčej ruji.
Mladý medveď sa nevedel nabažiť vzduchu okolo seba.
Približujúc sa bližšie, medveď vstával na zadné nohy v snahe zachytiť viac pachov, ktoré by ma zradili.
Tu si ty hajzel. Mám ťa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára