Líšťatá mali dobré školenie od matky. Keď hľadala niečo pod zub, z brlohu vychádzali zriedkavo, opatrne a sotva jeden meter pred dieru. Na tom mieste ich ale nebolo možné fotografovať. Museli sme ich prilákať na miesto tak dva tri metre viac doľava. Použili sme sardinky. Omylom som však kúpil rybičky s rozdielnym nálevom. Jedny boli vo vlastnej šťave a druhé v tomate. Smrdeli však rovnako. Preto som sa nádejal, že líšťatá zaberú. Opak bol pravdou. Neomylne rozoznali dva druhy rybičiek. Rovnako ako ja, keď som bol dieťa. Neodolateľná vôňa ich prilákala tam, kde sme ich potrebovali mať. Stačil však jeden ňuch fajnovými čumáčikmi a hneď vedeli, čo sa jesť bude a čo nie. Sardiniek zababraných od paradajkového pretlaku sa nedotkli ani náznakom. Tiež by som v detstve krámovky nikdy do úst nedal. Rýchlo zožrali tie vo vlastnej šťave a zase odbehli.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára