Fotografovanie hniezda Orla skalného nebolo cieľom nejakého premysleného vyhľadávania. Dozvedel som sa o ňom úplne náhodou. Z pochopiteľných dôvodov sa takéto miesto drží v tajnosti. Ja som sa na prudký svah dostal posledný deň pobytu mladého budúceho dravca v ňom. Prišiel čas vyletieť a skúsiť popasovať sa so životom. Nehrozilo nebezpečenstvo, že by som prípadným stresovaním vyrušil rodičov a tí by opustili mladého orla. Rodičia prilietali len sporadicky. Neprinášali potravu. Naopak potrebovali dostať potomka z hniezda. Dospelý exemplár priletel len raz a to tak na jednu sekundu a hneď letel preč. Nič nepriniesol resp. priniesol len trs trávy. Zo zvyku, Aby sa nepovedalo. Usadili sme sa a čakali na pekné momenty. Najprv sa mladý schovával ale potom sa osmelil a trénoval lietanie. Po hodine prišla silná búrka a zmokli sme všetci do nitky. Aj pierka. Mladý orol zamával krídlami a bol suchý. My sme sme to museli zabaliť. Na druhý deň som sa dozvedel, že hniezdo je prázdne. To bola tesnotka. Na poslednú chvíľu.
Hra na schovávačku
Mama prilieta s trsom trávy.
Nezastavuje. Len spomaľuje. Letmý dotyk a hneď odlieta.
Mladého to už ťahalo von. Trénoval intenzívne.
Prudká búrka
Opar po búrke
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára