Na prudkom svahu v mojom kilometri stojí skupina
monumentálnych bukov. Sú obrovské v porovnaní s okolitým lesom. Týčia sa až k
oblohe. Je zázrak, že napriek potrebe dreva v histórií unikli drevorubačom. Už
roky pozorujem rodinu Tesárov čiernych ako si vyberajú jeden z nich aby si v
ňom tvrdohlavo vybudoval vždy novú a novú dieru. Tentokrát to ale urobili zle.
Zle pre mňa. Otvor orientovali na severovýchod a od svahu. Okrem veľmi skorého
rána je otvor do dutinky vždy v protisvetle alebo naopak popoludní v hlbokom
tieni. Orientácia otvoru od svahu zase neumožňuje vystúpať vyššie na úroveň
dutinky. Pochopiteľne takéto svetelné podmienky sťažovali fotografovanie.
Objavil som ich už v čase po nakladení vajec na dno hniezda. Obaja rodičia sa
poctivo striedali v zahrievaní znášky. Po hodine čakania trvalo prestriedanie
vždy len sekundu či dve. Našťastie si pred príletom k otvoru sadli ešte na
vedľajší strom. Skontrolovali či je prílet bezpečný a ja som sa mohol na
striedanie stráží pripraviť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára