Sotva sme sa ubytovali a už sa na lúke objavili statné jelene. Boli asi pol kilometra ďaleko ale to ma nemohlo zastaviť. Stále drobno pršalo. Vybavený naľahko som sa k nim pomaly doplazil na takých 80 metrov. Po kolená som bol mokrý od vysokej trávy. Nad kolena komplet spotený. Krčil som sa medzi stromčekmi a fotil. Jelene sa pásli všetkými smermi a pomaly sa blížili. V polčase si ma dva z nich všimli. Stuhli a uprene na mňa pozerali. Vedel som, že sa nesmiem pohnúť. Asi som obstál, lebo po piatich dlhých minútach sa vrátili k paši. Mohol som fotiť ďalej. Nevenoval som pozornosť tomu, že spoza terénnej nerovnosti sa pomaly blížili muflóny a z nich si ma niektorý všimol. Ja som kontroloval len pozornosť jeleňov. Muflóny kontrolovali mňa. Vyhodnotili ma ako hrozbu a rozbehli sa. Je tu možno ešte aj druhá možnosť. Nebežali totiž preč, niekam do diaľky ale rovno popred jelene. Možno zosnovali plán ako dostať jelene z lúky a nechať si pastviny len pre seba. Tie spozorneli. Zdvihli hlavy. Trvalo im pol minúty kým im došlo, že muflóny nezdrhali len tak. Možno hrozí nejaké nebezpečenstvo. Nechali sa strhnúť a bežali za nimi. Hneď na to zmizli v lese. Nevadí. Mal som nafotené. Ešte som len prišiel a už som aj mohol ísť domov.
Stále padal drobný dážď. Voda sa v srsti zbierala a občas ju bolo treba vytriasť.
Úškľabok a privreté oko svedčia o tom, že paroháčovi vpravo sa očividne nepáčim.
Dva samce boli trochu popredu pred ostatnými. Už mali vytĺkanie parohov z veľkej časti za sebou.
V tomto momente si ma jeden z nich všimol.
Neskôr sa ukázalo, že tento manéver mohol byť zo strany muflonov cieľavedomý. Jelene sa už nevrátili, za to muflóny áno. Celá lúka zostala len pre nich.
Čo sa deje?
Hádam sa poberajme aj my.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára