Okrem rieky, jej ramien, kanálov a podmáčaných mokradí je v delte aj množstvo súše. Rovinaté lesy, lúky a pasienky. Zaujímavosťou v nich sú terénne depresie, ktoré majú zápornú nadmorskú výšku. Je jasné, že aj tie sú plné vody. Podľa slov domorodcov, v minulosti celú oblasť vlastnili holanďania a tí vedia ako pracovať s vodou v krajine. Vytvorili vlásočnicový systém zavlažovacích kanálov od loďami splavných až po také, čo som dokázal preskočiť. Tých posledných bolo najviac a pretínali krajinu každých sto metrov. Bolo zaujímavé sledovať zver, ktorá utekala k nám alebo od nás kľukato sem a tam. Nikdy nie priamo. Niektoré z kanálov totiž aj zver cikcakovito obchádzala. Bobry a vodné vtáctvo naopak sieť kanálov využívali na nepozorovaný presun, hľadanie potravy a lov. Najšokujúcejšie bolo, že sme sa trafili do obdobia rojenia pakomárov Ochotka. Miliardy kusov hmyzu poletovalo od svetla do svetla vzduchom a párili sa. Ich život trvá krátko ale za to je neuveriteľne intenzívny. Bzukot miliárd párov krídel bol tak hlučný, že prehlušil aj spev vtákov. Našťastie neštípali. Mysleli len na sex. Sú prítomné na mnohých fotkách. Prechádzali sme krajinu autom a aj na pešo a vyhľadávali príležitosti. Dolu je najväčší výber fotiek aký som kedy uverejnil z jednej oblasti. Na uvedenie do delty sa ale inak nedalo. V nasledujúcich článkoch sa tomuto raju budem venovať podrobnejšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára