Prišli sme do bližšie nelokalizovaného starého vápencového lomu na prieskum. Hľadali sme hniezdo Výra skalného, ktorý tu v okolí hniezdi každý rok. Naša najväčšia sova sa tentokrát nekonala. Príjemným prekvapením bol objav hniezda nášho najrýchlejšieho lovca. Keď si uvedomím, že ich u nás hniezdi do dvadsaťpäť párov a na jeden z nich sa práve pozerám, hovorím si: "Dobré, nie?" Aj napriek tomu je v tomto štádiu je fotografovanie trochu nuda. Samica sedí na znáške. Čas od času zmení polohu. Sem tam sa preletí a precvičí si dlhým sedením stuhnuté telo. Nie je čo fotiť. Nezdržali sme sa dlho. Nechceli sme riskovať, že by znáška zachladla. Podarilo sa mi odčítať číslo krúžku na nohe samice. Zistilo sa, že bola iba dvanásť mesiacov stará a už nakládla vajíčka. Odborníci by sa divili keby bola znáška oplodnená. U tak mladej samice by to bol zázrak. Druhýkrát sme prišli o mesiac. Už bol teplo. Na našu radosť v hniezde sedeli dva mladé sokolíky. Cez páperie im už začali prerastať nové pierka. Rodičia si nás samozrejme okamžite všimli a brali nás ako hrozbu. Lietali okolo a hlasno sa ozývali. Zase sme ostali len pol hodinu. Len čo sme urobili zopár fotiek. Mladé dravce sa v hniezde už hýbali. Menili polohu. Počkali sme si na to a vždy stlačili spúšte.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára