Dunajská divočina ma fascinuje. Sila rieky a nepreniknuteľnosť pôvodných lužných lesov môžu bez problémov konkurovať našim horám a podmienkam v nich. Jediné čo Dunaju chýba je prítomnosť veľkých šeliem. Bolo by to krásne keby sa tu vyskytoval Medveď "riečny" alebo Vlk "vodný". Akokoľvek by sa snažili, líška či jazvec ich nemôžu nahradiť. Preto som vďačný aspoň za Orliaka morského. Impozantné dva a pol metrové rozpätie krídiel na oblohe už dokáže rozbúchať srdce. Ešte lepšie je to vtedy, keď ho fotograf môže sledovať pri love či následne pri požieraní potravy. Jednoducho zážitok. Nič na tom nemení ani to keď je to priďaleko.
Priďaleko ale počíta sa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára