Po dlhých mesiacoch sa objavil pár labutí. Bobor tam bol stále. Nevedel obsedieť. Vždy, keď si doniesol kus kôry k zjedeniu, sadol si síce na to isté miesto ale vždy naopak ako predtým. Mal toho na jedlo veľa a tak sa zo štyrikrát v každej polohe točil na zlomenom konári ako na kolotoči. Fotil som loviace rybáriky. Z ničoho nič sa zo zelenej steny protiľahlého brehu vynorila veľká diviačica. Bola sama. Stála tam celú minútu. Potom vošla do vody, poobzerala sa a začala plávať na druhú stranu. Až potom sa do vody ponorili aj dve malé prasiatká. Plávali za mamou ostošesť. Na náš breh som nevidel. Vyšli z vody asi dvadsať metrov odo mňa. Aj tak som nepočul ani ťuk. Vyšli z vody a stratili sa v lese tak ticho, ako keby tam ani neboli.
Labuť hrbozobá
Bobor európsky
Rybárik riečny
Volavka popolavá
Vetvička cez oko musí byť pri každom fotení.
Diviak lesný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára