Tento rok sa určite do almanachov zapíše ako žaluďový. Na duboch a aj pod nimi je nekonečne množstvo týchto plodov. Pri prechádzke lesom je možné počuť ako nepretržite padajú do lístia. Pod podrážkami mi praskali a vyzrádzali všetkým, čo počúvali, že sa blížim. Hríby, spevavce a veveričky sú bežné ale Žlna sivá bola extraordinérne pozorovanie. Ukázala sa mi po dlhej dobe. Už som ju v minulosti fotografoval a vždy to bol zážitok. Môj súkromný dojem je, že v mestských lesoch okolo Bratislavy ich počet klesol. Zvýšenú aktivitu cez hniezdnu sezónu či dutinu s potomstvom som videl naposledy v prvom roku pandémie. Priamo do kmeňa sa snažila vyďobať dieru. Vyzeralo to ako začiatok prác na dutine ale pravdepodobne tam bol nejaký chutný hmyzák, ktorý za tú robotu stál.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára