Hríby nezbieram ale keď človek nájde nejaký exkluzívny kus, motivuje ho to k hľadaniu niečoho podobného. Našťastie som pri tom intenzívne skúmal trávu okolo seba. Hríb som už nenašiel. Za to v nej sedelo mláďa sovy. Najprv som myslel, že je to Sova lesná ale keď vyletela na konár a tam sa mi otŕčala dlhé minúty, vedel som, že je to uralka. Bola očividne mladá. Nebola ešte úplne preperená. Spod riadneho peria jej ešte vykúkalo páperie. Mala ho všade. Bolo mi jasné, že musí byť z neskorého alebo dokonca druhého vrhu. Tak neskoro na prichádzajúcu jeseň bolá primladá. Kto vie či som nebol jej prvý človek, ktorého videla. Očividne som ju zaujal. Robila tie známe sovie pohyby. Bola zvedavá a komunikovala so mnou po svojom. Rečou tela. Napadlo ma, že v okolí môžu byť rodičia. Skúsil som pustiť z mobilu nejaké hlasy uralky ale neukázal sa ani otec ani mama.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára