Jelene stále nikde. Viacero dní striehnutia na brehoch ramien a počty či aktivity z minulých rokov sú pre nás len staré zlaté časy. Jednotlivci plávajúci kilometer ďaleko sa nepočítajú. Za to volavky sa šli priam roztrhnúť aby nám pred objektívmi niečo predviedli. Potom prišlo to, o čom som si nedovolil ani snívať. Naplavený strom, ktorý mi zavadzal vo výhľade, som mnohokrát v duchu riešil. Ako ho odstrániť. Prekrýval mi výhľad na malú kamenitú pláž, kde v minulosti brodiace zvieratá vchádzali alebo vychádzali do a z vody. Potichu a nenápadne na povalenom kmeni stála líška. Nevšimol som si keď naň vyšla. Až keď bola na jeho konci. Od toho momentu bola len moja. Nespustil som z nej oko a prst zo spúšte. Pomaly sa po kmeni vrátila. Keď bola tesne nad vodou, niečo ju zaujalo. Možno nejaký zápach. Pekne ju to zdržalo. Potom sa stratila v húštine. Mal som za sebou mimoriadne pozorovanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára