Môj august vždy patril luhom rakúskeho Marchauenu. Množstvo z hniezd vyletených mladých vtákov oživilo luhy tak, že fotograf sa mohol vytešovať viacero dní. Tentokrát tomu ale tak nebolo. Jeden čierny bocian nad hlavou, jedna popolavá volavka na strome a beluša v močiari. To bolo všetko. Celú situáciu zachránila malá črieda diviakov. Smäd ich priviedol rovno na protiľahlý breh v mieste, kde som na nich čakal.
Bocian čierny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára