BEZPEČIE NADOVŠETKO

Keď sme si sadali do maskovacieho stanu, vlkmi strhnutá laň rozvoniavala ešte ležiaca na snehu. Východ slnka a prichádzajúce oteplenie spôsobilo, že sa sneh strácal oveľa rýchlejšie ako prichádzali dravce na raňajky. Najprv prišla líška. Krúžila okolo a chystala sa zahryznúť do ponuky. Skôr ako tak stihla urobiť, objavilo sa na obzore päť vlkov. Samozrejme okamžite zdrhla. Vlky si dali na čas. Hľadeli na nás a na strhnutú laň. Polihovali a posedávali. Ak je v prírode niečo prvoradé, tak je to bezpečie. Aj ten najväčší predátor sa nebojí ustúpiť alebo dokonca rovno utiecť ak môže hroziť zranenie alebo smrť. Tak tomu bolo aj teraz. Nakoniec vlky situáciu vyhodnotili tak, že za to ten kus mäsa nestojí. Veď si preň môžu prísť v noci. Pekne po tichu. Aby im nikto nepozeral na zuby. To samozrejme kvitovala líška a straky. Celá laň na raňajky nie je každý deň.

Líška hrdzavá  

Návrat na miesto činu

 Chvíľami to vyzeralo, že sa o jedlo nevedia podeliť. Bitka striedala bitku.

BIESZCZADY XV - STRHNUTÁ LAŇ V POTOKU

Osamelý vlk strhol asi 150 kilovú laň v potoku a prakticky v obci. Ten tečie sotva desať metrov od plota krajných domov. Necítil sa na tom mieste komfortne a tak sa len rýchlo nasýtil tým, že vyžral vnútornosti. Mäsa sa ani nedotkol. Nevidel som ho ale pravdepodobne sa opakovane vracal k padline. Vždy pri tom vyrušil krkavce. Poletovanie som si už všimol. Urobil som zopár snímkov vyžratého tela a nechal to tak. O pár minút som už sedel za stolom v kuchyni chaty. O ďalších pár minút som si za oknom všimol plíživý pohyb. Zaostril som a popred okno sa mi špacíroval vlk. Motal sa okolo. Všetkými smermi. Vysvetľujem si to tým, že chcel pokračovať v žraní ale blízkosť civilizácie ho zneisťovala. Potreboval asi nabrať odvahu. Týmto poznatkom sme prispôsobili plány na ďalší deň. Zaujali sme výhodnú pozíciu a ešte za tmy sme už čakali na možný príchod predátorov. Prišli. Netrvalo im to ani hodinu. Od prvej chvíle o nás vedeli. Podcenili sme maskovanie. Výsledkom toho bolo, že vlky okolo nás len prešli. Kadáveru sa nedotkli. Venovali nám ale takmer desať minút. Na naše pomery nekonečný čas.

 Krkavce na padline

 Osamelý vlk pozorovaný cez okno chaty.

 Svorka na okraji lesa

LESMI MALÝCH KARPÁT XX

Lístie opadlo. Les je plný svetla a do hĺbky priehľadný. Začína obdobie relatívne ľahkého fotografovania. Lepší výhľad umožní len tak si jednoducho sadnúť do suchej trávy alebo na peň a pozorovať život okolo seba. Všetky fotky dolu vznikli týmto postupom. Občasné sliedenie v snahe nájsť si dobré miesto a potom nekonečné vysedávanie. Vtáky mi lietali po stromoch a na oblohe nad hlavou a až na srnčiu prišli zvery ku mne prakticky až na dotyk. Diviaky len prešli plece pri pleci popri mne a vysoká si dokonca aj políhala.

Ďateľ veľký

Drozd čvíkotavý

Tesár čierny

Myšiak lesný

Krkavce čierne

Orliaky morské

Jelene hôrne

Srny hôrne

Diviaky lesné