Osamelý vlk strhol asi 150 kilovú laň v potoku a prakticky v obci. Ten tečie sotva desať metrov od plota krajných domov. Necítil sa na tom mieste komfortne a tak sa len rýchlo nasýtil tým, že vyžral vnútornosti. Mäsa sa ani nedotkol. Nevidel som ho ale pravdepodobne sa opakovane vracal k padline. Vždy pri tom vyrušil krkavce. Poletovanie som si už všimol. Urobil som zopár snímkov vyžratého tela a nechal to tak. O pár minút som už sedel za stolom v kuchyni chaty. O ďalších pár minút som si za oknom všimol plíživý pohyb. Zaostril som a popred okno sa mi špacíroval vlk. Motal sa okolo. Všetkými smermi. Vysvetľujem si to tým, že chcel pokračovať v žraní ale blízkosť civilizácie ho zneisťovala. Potreboval asi nabrať odvahu. Týmto poznatkom sme prispôsobili plány na ďalší deň. Zaujali sme výhodnú pozíciu a ešte za tmy sme už čakali na možný príchod predátorov. Prišli. Netrvalo im to ani hodinu. Od prvej chvíle o nás vedeli. Podcenili sme maskovanie. Výsledkom toho bolo, že vlky okolo nás len prešli. Kadáveru sa nedotkli. Venovali nám ale takmer desať minút. Na naše pomery nekonečný čas.
Krkavce na padline
Osamelý vlk pozorovaný cez okno chaty.
Svorka na okraji lesa
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára