Keď sme si sadali do maskovacieho stanu, vlkmi strhnutá laň rozvoniavala ešte ležiaca na snehu. Východ slnka a prichádzajúce oteplenie spôsobilo, že sa sneh strácal oveľa rýchlejšie ako prichádzali dravce na raňajky. Najprv prišla líška. Krúžila okolo a chystala sa zahryznúť do ponuky. Skôr ako tak stihla urobiť, objavilo sa na obzore päť vlkov. Samozrejme okamžite zdrhla. Vlky si dali na čas. Hľadeli na nás a na strhnutú laň. Polihovali a posedávali. Ak je v prírode niečo prvoradé, tak je to bezpečie. Aj ten najväčší predátor sa nebojí ustúpiť alebo dokonca rovno utiecť ak môže hroziť zranenie alebo smrť. Tak tomu bolo aj teraz. Nakoniec vlky situáciu vyhodnotili tak, že za to ten kus mäsa nestojí. Veď si preň môžu prísť v noci. Pekne po tichu. Aby im nikto nepozeral na zuby. To samozrejme kvitovala líška a straky. Celá laň na raňajky nie je každý deň.
Líška hrdzavá
Návrat na miesto činu
Chvíľami to vyzeralo, že sa o jedlo nevedia podeliť. Bitka striedala bitku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára