LINCE IBÉRICO II.

Vzhľadom na svoju veľkosť dokáže rys uloviť len drobnú zver. Na jelenča by možno stačil len tesne po narodení. Hlavným zdrojom obživy je hlavne Králik divý a potom Kuropta červená. Králik je náchylný na rôzne choroby, ktoré môžu zdecimovať jeho populáciu tak, že Rys už aj tak na pokraji vyhynutia, jednoducho zomrie od hladu. V súčasnosti je najväčším nebezpečím hemoragická choroba pľúc, ktorá sa vo vlnách neustále opakuje. Ochranári s cieľom nedopustiť negatívny vplyv epidémie na populáciu rysov, odchovajú a vypustia ročne desať tisíce králikov.

Králik divý

 Kuropta červená

Obidva druhy žijú v uzavretej pôvodnej savane, kde sa môžu dokonale kryť v poraste. Pred západom slnka vychádzajú popod plot na pastvu do čerstvej trávy v prístupnej zóne a rysy tam chodia za nimi. Na tomto mieste sme pozorovali aj našich rysov. Ako som sľúbil, tak teraz dopoviem ako to dopadlo. Boli uprostred párenia a tak im lov a žrádlo práve nepripadalo dôležité. Polihovali, sem tam po sebe skočili, trochu polaškovali a zase sa zvalili do trávy.

 

Pomaly sme sa približovali v snahe záskať lepší záber. Po prekročení tolerovanej vzdialenosti sa zdvihli a pokojnou chôdzou sa presúvali smerom k  ohrade. Najprv išli spolu. Mali sme čas porovnať si rozdielnosť v kresbe kožuchov. Samec mal menej škvŕn ale za to boli väčšie. Samica bola štíhlejšia a mala veľké množstvo drobných škvrniek.

Postupne prešli prašnú cestu. 

 najprv samec

 

potom samica

 Smola bola, že tým prešli aj na druhú stranu auta. Stratil som tým dobrý výhľad. Musel som sa prestrčiť cez okno ako tankista a sadnúť si na rám dverí a fotiť ponad auto. Okná auta na opačnej strane boli zrazu plné chrbátov. No a čo. Veď doteraz sa oni pozerali na ten môj. Naopak výhodou bolo, že vyšli na otvorený priestor, kde sa naposledy ukázalo slnko.

Samec vošiel do skupiny kríkov na mieste, kde sa plot vnoril do krovia

 Samica podliezla plot na otvorenom mieste

Obaja pokračovali v pokojnej chôdzi popri plote. Kríky a časti plota mi bránili urobiť nejakú dobrú fotku.

Neustále sa vrteli, obzerali sa po sebe a dobiedzali do seba

Po piatich minútach sa stratili v hustom kroví. Aj napriek ťažkostiam spojených so zlými sveteľnými podmienkami a s prekážajúcim plotom, to bol neuveriteľný zážitok. Aj keď fotky nie sú v 100% kvalite, odchádzal som mimoriadne spokojný. Je to najvzácnejšie zviera aké som kedy videl a asi aj v budúcnosti uvidím. Vyplavený adrenalín nás skoro roztrhol. My klienti sme sa pomaly upokojovali.  Len sprievodca José šalel ešte pol hodinu. Ako keby Španielsko vyhralo majstrovstvá sveta. 

 

 

 



LINCE IBÉRICO I.

Môj zážitok s Rysom pardálovým je neuveriteľný. Na rozdiel od zážitku, ktorý majú rysy s ľudstvom. Ten je uveriteľný až moc. Neustály rast priemyslu, poľnohodpodárskej produkcie, developerské šialenstvo a nárast turistického ruchu spôsobuje veľmi rýchlu stratu pôvodného biotopu Rysa pardálového. Pôvodne žil na území celého Španielska a Portugalska. Jeho počty postupne klesali až v roku 2002 zostalo v Andalúzií posledných 94 kusov. Dnešné počty zo sčítania na konci roka 2014 sú 169 kusov rysa v pohorí Sierra Morena, 96 kusov v NP Doňana, 39 kusov v údolí rieky Guadalmellato v provincií Córdoba a 30 kusov v údolí rieky Guarrízas v provincií Jaén. Aj počet 334 je ešte stále samotná hranica vyhynutia. O päť minút dvanásť. Aktivisti, vedci a v poslednej dobe aj španielska vláda sa našťastie spamätali a pracujú na záchrane. Legislatíva a ochrana pôvodného biotopu boli prvými krokmi. Za týmto účelom sa zriadili štyri tzv. Centros del cría. Čo sú záchranné a rozmnožovacie stanice postavené priamo na chránených územiach. Zakladané začali byť v roku 2002 a dnes v nich žije 29 párov. Cieľom je vybudovať

záložnú populáciu žijúcu v zajatí pre prípad vyhynutia rysa vo voľnej prírode a zvyšovať ich počty s cieľom reintrodukcie do divočiny. Za posledné štyri roky sa podarilo vypustiť 71 exemplárov. Vždy je to veľká sláva a papaláši sa idú pozabíjať aby pri tom boli, keď sa dajú nabrať politické  body.

Problémom v umelom rozmnožovaní je ako vždy príbuzenská plemenitba. Veľmi kontroverzné je v tomto prípade odchytávanie divých rysov a ich začleňovanie do genofondu v zajatí. Niektorým ochranárom táto praktika leží v žalúdku. Myslím, že čas ukáže či to bol správny krok. Klimatické zmeny spôsobujú problémy aj  v tejto oblasti. Momentálne sa diskutuje o reintrodukcií rysov viac na sever Španielska. Otepľovanie na juhu totiž spôsobuje znižovanie populácie králikov.

Na porovnanie údaj o úmrtiach na cestách. V roku 2013 zomrelo 13 a v minulom roku zomrelo na asfalte pod kolesami áut 21 rysov. Číslo nevyzerá vysoké ak si ale uvedomíme, že je to až 5% svetovej populácie je to číslo hrozivé. Budovanie plotov a migračných koridorov popod a ponad cestu je veľmi dôležité. Do životov rysov sú investované milióny euro. Ich zbytočná strata na ceste je strata aj v investícií. Ak k tomu pripočítame zdravotné ohrozenie ( hemoragické ochorenie pľuc ) populácie divých králikov, ktoré sú hlavným zdrojom obživy rysov a nezmyselné otravy "akože poľovníkov" a prirodzené úmrtia, tak je zázrak, že ochranári dokázali počty rysov aspoň stabilizovať. Všetci dúfajú, že dosiahnu aj rast populácie. V súčasnej dobe sa do diania zapája aj Portugalsko a peniaze z EÚ. Od roku 1994 do roku 2013 bolo do záchrany rysa investovaných 90 000 000 euro. Všetky fotky sú z internetu.

Viac sa môžete dozvedieť na https://historiadeunlinceiberico.wordpress.com/2011/10/30/centros-de-cria-en-cautividad-de-lince-iberico/ a priamy prenos z rozmnožovacieho centra si môžete pozrieť na http://www.lynxexsitu.es/directo.php a na priloženom obrázku dole sú doplňujúce údaje.

 

 

 

VŽDY POCHYBUJEM

Chápem, že televízne spoločnosti sú pod obrovským tlakom sledovanosti a že musia ponúknuť divákovi okrem obrázkov prírody a zvierat aj nejaký príbeh, ktorý by ich zaujal a udržal pri obrazovke. Tvorcovia dokumentov, ktoré je možné vidieť na Animal Planet, Nat Geo alebo BBC vždy tento príbeh zostavia tak aby v ňom bol istý časový faktor.  Vystavajú teda dej príbehu napínavo tak, že postavia chudáka nemú tvár pred nejaký deadline alebo povedia, že filmári majú na natočenie unikátnych záberov limitované finančné prostriedky a len nejaký pevne stanovený čas. Najlepšie zábery a tým aj vyvrcholenie celého dokumentu samozrejme natočia posledný deň alebo ešte lepšie takmer pri nastupovaní do lietadla. Opak je pravdou. V drvivej väčšine dokumentov jednoducho filmári točia maximum času všetko čo sa zmestí na pamäťovú kartu. Potom doma zostrihajú zaujímavé obrázky do príbehu. Veľa krát "hrajú" hlavnú postavu viaceré exempláre tigra alebo medveďa rozdielneho vzrastu alebo farby. Niekedy očividne nesedí časová os kedy medzi dvomi zelenými úsekmi obdobia dažďov je vložený jeden žltý z obdobia sucha a to všetko za 24 hodín. O tom, že dotočia príbeh s trénovaným zvieraťom v pripravených kulisách ani nehovorím. Dokument vrcholí samozrejme unikátnymi zábermi, ktoré predtým nielenže nikto predtým nenatočil ale ani nevidel. Vždy pochybujem. Nebráni mi to ale v tom aby som dané zábery ocenil a pobavil sa. Viem totiž ako to chodí. Na fotografovanie Rysa pardálového som v španielsku mal 6 dní. Ryanair totiž lieta do Malagy vždy v pondelok ráno. Obehal som miestne podniky, ktoré ponúkajú safari jazdy do tej časti národného parku, kde sa rys vyskytuje. Vybral som si jednu ponúkajúcu popoludňajšie tripy za 29 euro s najmenším počtom ľudí v aute. Boli tam totiž aj také, ktoré robia prehliadky v Traku pre 25 ľudí. Privátne tripy v aute 4x4 boli na moju kapsu moc drahé. Štyri hodiny za 145 euro. Všetky tripy boli pekné. Nafotil som rôznorodé biotopy, mraky lesných a vodných vtákov, divé prasiatka, daniele a jelene. Stále tomu ale niečo chýbalo. Bol to rys. Nádej zomiera posledná. Posledný deň, keď som platil za posledný výjazd sa ma miestny sprievodca zhovievavo a s úškrnom pýtal: "Pedro ty by si chcel vidieť rysa, však?" No bystrý teda nebol. Jasnačka, že som chcel vidieť najvzácnejšiu mačkovitú šelmu planety. Hovoril o tom, že to síce nie je nemožné ale veľmi veľmi veľmi veľmi ťažké. Tých veľmi bolo ale podstatne viac a na môj vkus priveľa. Problém spočíva v tom, že obyčajný človek nemá prístup priamo do pôvodných biotopov, ktoré rys obýva. Môže len krúžiť okolo ohrád a dúfať, že rys vybehne do okolitých častí parku. Posledná výprava prebiehala úplne rovnako ako tie predošlé. Bolo to pekné ale....Chýbal rys. Už som v duchu začal plánovať návštevu ZOO v Jerez de la Frontera, kde majú dva kusy.

 

 

 

Bocian biely

 

Ibis hnedý

Lyžičiar biely

Lyska hrebenatá

Plameniak ružový 

Daniel škvrnitý

Jeleň hôrny

 Orol malý

 Modraňa

 Krkavec čierny

 

Na úplny záver sme zabočili okolo ohrady do ľava smerom k  východu z parku do mestečka El Rocío. Zostávalo tak 5-7 minút v prírode. Bolo niečo okolo ôsmej večer. Slnko sa už blížilo k obzoru. Citlivosť som si prestavil najprv na ISO 2000 a potom až na ISO 3200. Pri tom som sa samozrejme už rozlúčil s kvalitnými fotkami. Strata detailov a šum si vyžiadajú svoju daň. Kašlať na kvalitu.

Okamžite ako som ho zbadal na mojej strane auta ako vysedáva na okraji lesa mi tep kompenzoval to vysoké ISO. Srdce mi bilo o sto šesť. Zastavili sme a urobili zopár dokumentačných fotiek z diaľky. Obávali sme sa, že sa nám stratí v lese. Potom sme sa pomaly približovali. Samozrejme stále v aute. Sprievodca neustále volal rádiom druhé auto aby doprial tento pohľad aj zvyšným klientom. Nakoniec si rys ľahol do trávy a o 20 metrov vedľa sme si všimli ďalší exemplár. Pomaly sme rozlíšili, že ide o pár a práve si vychutnávali prestávku medzi dvoma páreniami. Ako to dopadlo popíšem až  v ďalšom blogu. Teraz musím s pokorou konštatovať, že neuveriteľné príbehy sa naozaj môžu stať nielen v poslednej minúte dokumentu ale aj naživo. Taký je život v divočine.

prvý pohľad

relaxujúci pár

 samec

a samica

 

 

 

PARQUE NACIONAL DOňANA II.

Močiare, lúky, duny či pláže v národnom parku sú nekonečné rozsiahle územia od horizontu po horizont. Sú pre človeka ťažko dostupným krajom. Vzhľadom na roviny je však dostupnosť  viac vecou administratívnych opatrení a vecou viacerých zón ochrany prírody, ktorá je podporená výstavbou plotov, dobrou prácou rangerov a masívnymi pokutami. V krajine turisticky a poľnohospodársky tak rozvinutej ako je Andalúzia je to asi jediná cesta ako ochrániť tento klenot celosvetového významu. Toto všetko sťažuje prácu fotografa.

 

Včelárik zlatý 

Veľmi vzácne územia s výskytom rysa sú chránené sústavou ďalších menších ohrád, priamo vo vnútri parku, za ktoré sa môžeme akurát tak pozerať. Vtáky sú na tom o niečo lepšie. Tie si zaletia kam chcú. Rys zase podlezie. Fotograf zaplatí za vniknutie do ohrady pokutu 3000 euro.

 

 

 

 

 Jar zúri, všetko kvitne

Skupiny jeleňov sa na večer zgrupujú do obrovského stáda na okraji ohrady s prísnejšou ochranou. Inštiktívne sa tak cítia bezpečnejšie aj keď v parku nemajú žiadneho prirodzeného nepriateľa.

 

 Lyžičiar biely

 Volavka popolavá

 Belorítka obyčajná

 Volavka purpurová

 Beluša malá

 Haja tmavá

Los Marismeňos sú jedným z najstarších plemien koní a geneticky sú predchodcom amerických mustangov. Kolonizátori nejaké kone vypustili alebo im utiekli a indiáni už nemuseli chodiť pešo.

 U Bociana bieleho zateplujú

 

 Strakoš červenohlavý

Rybár riečny