VŽDY POCHYBUJEM

Chápem, že televízne spoločnosti sú pod obrovským tlakom sledovanosti a že musia ponúknuť divákovi okrem obrázkov prírody a zvierat aj nejaký príbeh, ktorý by ich zaujal a udržal pri obrazovke. Tvorcovia dokumentov, ktoré je možné vidieť na Animal Planet, Nat Geo alebo BBC vždy tento príbeh zostavia tak aby v ňom bol istý časový faktor.  Vystavajú teda dej príbehu napínavo tak, že postavia chudáka nemú tvár pred nejaký deadline alebo povedia, že filmári majú na natočenie unikátnych záberov limitované finančné prostriedky a len nejaký pevne stanovený čas. Najlepšie zábery a tým aj vyvrcholenie celého dokumentu samozrejme natočia posledný deň alebo ešte lepšie takmer pri nastupovaní do lietadla. Opak je pravdou. V drvivej väčšine dokumentov jednoducho filmári točia maximum času všetko čo sa zmestí na pamäťovú kartu. Potom doma zostrihajú zaujímavé obrázky do príbehu. Veľa krát "hrajú" hlavnú postavu viaceré exempláre tigra alebo medveďa rozdielneho vzrastu alebo farby. Niekedy očividne nesedí časová os kedy medzi dvomi zelenými úsekmi obdobia dažďov je vložený jeden žltý z obdobia sucha a to všetko za 24 hodín. O tom, že dotočia príbeh s trénovaným zvieraťom v pripravených kulisách ani nehovorím. Dokument vrcholí samozrejme unikátnymi zábermi, ktoré predtým nielenže nikto predtým nenatočil ale ani nevidel. Vždy pochybujem. Nebráni mi to ale v tom aby som dané zábery ocenil a pobavil sa. Viem totiž ako to chodí. Na fotografovanie Rysa pardálového som v španielsku mal 6 dní. Ryanair totiž lieta do Malagy vždy v pondelok ráno. Obehal som miestne podniky, ktoré ponúkajú safari jazdy do tej časti národného parku, kde sa rys vyskytuje. Vybral som si jednu ponúkajúcu popoludňajšie tripy za 29 euro s najmenším počtom ľudí v aute. Boli tam totiž aj také, ktoré robia prehliadky v Traku pre 25 ľudí. Privátne tripy v aute 4x4 boli na moju kapsu moc drahé. Štyri hodiny za 145 euro. Všetky tripy boli pekné. Nafotil som rôznorodé biotopy, mraky lesných a vodných vtákov, divé prasiatka, daniele a jelene. Stále tomu ale niečo chýbalo. Bol to rys. Nádej zomiera posledná. Posledný deň, keď som platil za posledný výjazd sa ma miestny sprievodca zhovievavo a s úškrnom pýtal: "Pedro ty by si chcel vidieť rysa, však?" No bystrý teda nebol. Jasnačka, že som chcel vidieť najvzácnejšiu mačkovitú šelmu planety. Hovoril o tom, že to síce nie je nemožné ale veľmi veľmi veľmi veľmi ťažké. Tých veľmi bolo ale podstatne viac a na môj vkus priveľa. Problém spočíva v tom, že obyčajný človek nemá prístup priamo do pôvodných biotopov, ktoré rys obýva. Môže len krúžiť okolo ohrád a dúfať, že rys vybehne do okolitých častí parku. Posledná výprava prebiehala úplne rovnako ako tie predošlé. Bolo to pekné ale....Chýbal rys. Už som v duchu začal plánovať návštevu ZOO v Jerez de la Frontera, kde majú dva kusy.

 

 

 

Bocian biely

 

Ibis hnedý

Lyžičiar biely

Lyska hrebenatá

Plameniak ružový 

Daniel škvrnitý

Jeleň hôrny

 Orol malý

 Modraňa

 Krkavec čierny

 

Na úplny záver sme zabočili okolo ohrady do ľava smerom k  východu z parku do mestečka El Rocío. Zostávalo tak 5-7 minút v prírode. Bolo niečo okolo ôsmej večer. Slnko sa už blížilo k obzoru. Citlivosť som si prestavil najprv na ISO 2000 a potom až na ISO 3200. Pri tom som sa samozrejme už rozlúčil s kvalitnými fotkami. Strata detailov a šum si vyžiadajú svoju daň. Kašlať na kvalitu.

Okamžite ako som ho zbadal na mojej strane auta ako vysedáva na okraji lesa mi tep kompenzoval to vysoké ISO. Srdce mi bilo o sto šesť. Zastavili sme a urobili zopár dokumentačných fotiek z diaľky. Obávali sme sa, že sa nám stratí v lese. Potom sme sa pomaly približovali. Samozrejme stále v aute. Sprievodca neustále volal rádiom druhé auto aby doprial tento pohľad aj zvyšným klientom. Nakoniec si rys ľahol do trávy a o 20 metrov vedľa sme si všimli ďalší exemplár. Pomaly sme rozlíšili, že ide o pár a práve si vychutnávali prestávku medzi dvoma páreniami. Ako to dopadlo popíšem až  v ďalšom blogu. Teraz musím s pokorou konštatovať, že neuveriteľné príbehy sa naozaj môžu stať nielen v poslednej minúte dokumentu ale aj naživo. Taký je život v divočine.

prvý pohľad

relaxujúci pár

 samec

a samica