The Perentie (Varanus Giganteus) alebo po našom Varan obrovský je najväší varan Austrálie a štvrtý najväčší jašter sveta. Dorástá do dĺžky až dvoch metrov a tento veru dva metre mal. Už som o tom stretnutí napísal jednu vetu na Veronikinom blogu. Teraz je čas trochu to rozvinúť. Sedel som na lavičke v národnom parku Uluru and Kata Tjuta a čakal či sa niečo objaví. Účatsníci zájazdu boli medzi skalami na prechádzke. Všade bol kľud. Kde sa vzala tu sa vzala, objavila sa obluda.
To to je obrázok z tretej štvrtej sekundy od vtedy čo sme sa navzájom zbadali. Vzdialenosť bola tak asi desať metrov. Obaja sme hodnotili situáciu. Utekať alebo neutekať. Ja a asi aj jašter sme sa rozhodli, že netreba. Varan pokračoval v zňuchávaní niečoho pod zub a ja som začal fotiť.
Vždy keď bol v tráve tak sa motal, točil a hľadal za každým trsom trávy niečo dobré. Cez otvorený priestor však vždy len prebehol. Bezpečnosť je prvoradá. Stále však bol veľmi blízko. Snáď prvý krát som musel zvoliť opačný postup. Zvyčajne sa snažím k zvieraťu priblížiť a teraz som musel ustupovať aby som ho dostal do objektívu.
Vo photoshope som musel dva obrázky spojiť. Škoda len, že na žiadnom obrázku nemám zvyšok chvosta. Panorámu s obludou ešte nemám. Telo aj keď bolo štíhle, pôsobilo veľmi silno a pružno. Nebola to lenivá a ťažkopádna chôdza podobne veľkého krokodíla. Pôsobil ako natiahnutá pružina.
V blízkej tráve niečo zašuchotalo. Varan sa potom vrhol. Prekvapil ma. Nestihol som zareagovať tak rýchlo. Niečo chytil a hneď aj prehltol. Možno nejaký chrobák alebo malá jašterička. Tých je všade veľa. Na obrázku dolu mu v kútiku papule trčí už len tráva. Nemal čas si vyberať steblo z pomedzi zubov. Kto zaváha nežerie.
Hneď pokračoval v love ďalej. Stále ešte bol moc blízko. Potom sa otočil a odbehol pod strom. V korune poskakovali chutne vyzerajúce vtáčky. Boli však vysoko a moment prekvapenia neprichádzal do úvahy.
Ešte chvíľu postál s nádejou, že mu pečené holuby samé naskákajú do huby a potom odbehol do lesa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára