Ako som už spomenul pohyb tohtoročnej a minuloročnej medvedice bol značne podobný. Chvíľu som mal pocit DEJA VU. Je to logické, lebo sa pohybovali od jednej návnady k druhej. Rozdiel bol v dĺžke pozorovania. Tento rok mi dopriala dostatok času na dve stovky fotografií. To aj napriek tomu, že bola extrémne plachá a neustále prerušovala jedenie a vetrila na všetky strany. Vietor sme mali dobrý. Prevažne fúkal zprava a iba sem tam sa zatočil. Bola obrovská a so sivým zimným kožuchom pôsobila dospelo. Dali jej meno Maruška. Mohutná hnedá hlava vzbudzovala rešpekt. Keď sa postarala o kukuricu popadanú pod pňom, vzpriamila sa a oboma prednými labami sa o strom oprela ako o barový pult. Už len aby si vypýtala pol deci borovičky. Chvíľu postála.
Potom vyskočila hore. Neustále vetrila a obzerala sa. Jazykom začala po troškách zbierať kukuricu. Očividne každé jedno sústo dokonale prežula. Nikam sa neponáhľala. Zdalo sa, že sa upokojila.
Dokonca sa roztomilo posadila a prežúvala sladkú delikatesu.
Nakoniec sa dostala ku kameňu. Obrátila ho aby sa dostala k zrnu. Dokonale nám ukázala pazúry. Keď žrala kukuricu, stratila pozornosť a kameň jej spadol na zem. Keď dopadol, buchlo to. Okamžite sa splašila, zoskočila z vývratu a odbehla preč. Nie však ďaleko. Asi si uvedomila, čo sa stalo. O chvíľu bola späť. Kameň už ležal na zemi.
Vietor sa stále točil. Asi nič nezavetrila lebo sa znovu venovala večeri.
Michal Trojan mal kratší objektív a tak celú scénu zachytil viac z odstupu. Nemenej krásne.
Keď dožrala, znovu zoskočila z pňa a presunula sa k druhému vnadisku. Medzi dospelé smreky. Hostina pokračovala. Z tohoto pohľadu už tak mohutne nepôsobila.
Bola od nás sotva 20 metrov. Zrazu sa však vietor otočil a medvedica bola preč. Michal, ktorý sedel vedľa mňa poznamenal, že to rýchlo ubehlo. Nezdalo sa mi to ako krátka chvíľa. Pozrel som do foťáku a zistil, že medzi prvou a poslednou fotkou ubehlo 48 minút. To prekvapilo aj mňa. Na tretí deň ju mali možnosť pozorovať ďalší dvaja "účastníci zájazdu" na tomto istom mieste. Dokonca sa objavila dvakrát. Raz na 6 minút a druhýkrát na dve minuty. Ako vidieť z Mirovej fotky medvedica tiež vetrila až sa jej ňufák roloval.
Prišla o čosi skôr a tak na ňu nemuseli tak dlho čakať. Ja som tretí podvečer šťastie na pozorovanie medveďa priamo z krytu nemal. Aj som si v ňom pospal. Nakoniec čakajúc pri ceste na auto do penziónu som zbadal malého medveďa. Bol však rýchlejší a ihneď skočil do húštia. Nedal mi šancu na fotku. Na štvrtý deň sme už nemali šťastie a nespozorovali sme našu najväčšiu šelmu, hoci po predchádzajúcich večeroch v to každý dúfal. Celý deň pršalo a hore bola hustá hmla. Nakoniec sa síce vyčasilo a bol z toho pekný večer ale medvede to asi odklonilo. Tiež ešte stále beží medvedia ruja a tak je celkom možné, že len jednoducho chlpáči ležali unavení niekde v kríkoch.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára