Orca (Orcinus orca) alebo Kosatka dravá je najrozšírenejší morský cicavec. Obýva prakticky všetky oceány a moria sveta. Odhaduje sa, že v atlantickom oceáne ich žije cca 800 000 kusov. V severnom Atlantiku žijú tri geneticky odlišné populácie. Jedna od britských ostrovov na sever, druhá smerom na juh po Portugalsko a tretia v oblasti oceánu priľahlej k Gibraltáru a severnej Afrike. Našinec môže pozorovať tieto charizmatické tvory rádovo v sto eurových nákladoch v Nórsku, na Islande a v Gibraltárskom prielive. Na iných svetových miestach výskytu je to už v rádovo v tisícoch eúr. Ja samozrejme budem písať o tých andalúzskych rodinách. Žije ich tam dohromady päť. Dve pri Cadize a tri priamo v prielive. Dôvodom ich pobytu sú Tuniaky modroplutvé (španieli ich volajú Atún Rojo), ktoré prieplavom preplávajú dva krát do roka.
Prvýkrát aby sa rozmnožovali v teplej vode Stredozemného mora a druhý pri návrate do Atlantiku. Okrem kosatiek na tuniaky striehnu aj rybári. Sú preto ohrozené. Problémom nie je malý marocký alebo španielsky rybár na loďke. Ako aj v iných prípadoch problematické sú vlečné siete veľkých spoločností.
Existujú dohody o ochrane tuniakov. Ak sa nepodarí ochrániť tuniaky, neprídu ani kosatky a to by bola škoda. Ich populácií to neuškodí ale Gibraltar príde o jednu zo svojich ikon. Vzťah malých rybárov a kosatiek je síce problematický ale tí to berú z humorom. Tuniak totiž pláva rýchlosťou až 60 km za hodinu. Kosatka iba 30 km za hodinu. Aby nezostali hladné, sem tam objedia korisť rybárom. Sú inteligentné a hlavy s háčikom sa ani nedotknú. Viem si predstaviť, že to naserie, keď vytiahneš na háčiku len tuniakovu hlavu. Jediným potencionálnym nepriateľom kosatiek je človek.
Prirodzeného nepriateľa nemá. Sama je vrcholovým predátorm a zožerie všetko od drobných rýb, ktoré na desiatky usmrcujú úderom chvosta, cez tulene, ktoré splachujú z ľadových krýh umelo vytvorenou vlnou až po oddelenie a uštvanie mnoho tonových mláďat vráskavcov ozrutných. Vedcov aj lajkov vždy iritovala otázka, kto by vyhral prípadný stret Žraloka bieleho s Kosatkou dravou. V Kalifornií sa pred rokmi takýto stret udial. Kosatka nemala problém. Chytila "veľkého bieleho" za plutvu. Prevrátila ho na chrbát. Uviedla zubatú obludu do katatonického stavu (krátkodobé znehybnenie pri polohe hore bruchom). V tejto nehybnosti mu jediným presne miereným hryzom vytrhla na tuk bohatú pečeň. Zvyšok nechala ako odpad klesnúť na dno. Otázka bola zodpovedaná. Uvedený postup vykazuje znaky vysokej inteligencie a bohatých skúseností. Už len skutočnosť, že vedia o tom, že žraloky upadajú do stavu nehybnosti po prevrátení na chrbát je prekvapujúca. To, že sa vyznajú v anatómii Žraloka bieleho je až neuveriteľné. Fakt, že tieto znalosti aj prakticky uplatnia, je fenomenálna.
O anatomických zvláštnostiach kosatiek a ich spôsobe života sa dá prečítať veľa na internete. Tým Vás nebudem zaťažovať. Ako som už písal, naháňali sme ich v troch plavbách a nič. Počasie sa malo zhoršiť, plavby obmedziť a predo mnou bola posledná. Po 40 minutách sme prišli na obvyklé miesto. Chvíľu kapitán krúžil hore dole po prieplave. Zopár suchozemcov už blvalo do sáčkov. Oceán je sviňa a vlny si obete nevyberajú. Naopak idú po tých najslabších jedincoch. Loď smrdela po zvratkoch po tom, čo jedno decko netrafilo do vrecka. Každý sa snažil nájsť miesto na lodi aby bol proti vetru. Stál som vzadu na lodi a zbadal som asi 500 metrov za nami chrbát s plutvou a sivou škvrnou. Signalizoval som kapitánovi kontakt. V tej chvíli však už hlásili kosatky všade okolo lode. Bolo ich asi desať a práve boli na love. Venovali sa jednej zo štyroch zvyčajných aktivít počas dňa. Sú to presun, lov, spánok a sociálne správanie. Na fotografovanie je lov dosť náročný, lebo dravce menia smer podľa koristi a nedá sa dosť dobre predvídať, kde sa práve vynoria. Prvá sekunda po vynorení je najvhodnejšia. Tú potrebujú na výdych a nádych. Už v druhej ide hlava znovu pod vodu a sledujú unikajúcu korisť. Nie je čas na odpočinok. Kto zaváha, nežerie. Kosatky pôsobili dojmom, že idú každá po svojom. Nespolupracovali. Nepôsobili koordinovane. Pozorovali sme ich asi hodinu. Bolo to také lovecko fotografické safari. Behali sme po lodi a snažili sa reagovať na pohyb kosatiek na oboch bokoch a na prove.
Pri plytkom ponore sme mohli sledovať siluetu pod hladinou a tak zhruba predpokladať kde sa asi vynoria. Pri hlbokom ponore sme museli čakať aj niekoľko minút a kosatka sa vynorila aj dvesto metrov od ponoru a na druhej strane lode. Na druhej strane sa ale aj neočakávane vynárali priamo pred nami.
Okolo nás boli ešte ďalšie dve lode
Blízky kontakt
Rodina
Mladý samec
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára