Čorík bahenný je na Slovensku vzácny hniezdič. V národnom parku Seewinkel blízko našich hraníc je bežný a hniezdi ostošesť. Na brehu vyschýnajucej vodnej plochy sme mali možnosť pozorovať dve rodiny pri bežnej činnosti. Bolo pod mrakom. Svetlo spod mrakov sa nám odrážalo od hladiny rovno do objektívov. Mladé vtáky postávali blízko vody a čakali kedy sa objaví v blízkosti letiaci rodič s plným zobákom. Keď ho zbadali, začali sa hlasito ozývať. Chceli aby ich rodičia uprednostnili pred vlastnými súrodencami. Košeľa je bližšia ako kabát. O miesto na brehu a aj o krmivo sa dokonca aj pobili. Neviem ako rodičia rozhodovali koho nakŕmiť. Očividne ale preferovali len niektoré z detí. Za hodinu pozorovania dostali niektoré potravu trikrát častejšie ako iné. Je pravda, že dobre vypasená žabka je viac ako diétna vážka. Možno prihliadali na nutričnú hodnotu. Určite tomu rozumejú viac ako ja. Nemôžem do toho kecať, keď som doteraz neodchoval ani jedného čoríka.
Kde sú toľko?
Mama, mne daj!
Nezadrhni sa! Jedz pekne pomaly!
Banda nenažraná. Vták aby si krídla dolámal
Odpáľ! To je moje.
Choď inde!
Lietali nad vodou a zháňali malé rybky, žabky a iné vodné potvory
Vážky a šidlá boli častou korisťou
Skokan zelený aj keď len malý je ale inakšie sústo
To by v tom bol čert aby som ho nedostal dnu.
Nebite sa!
Mama som hladný.....Neotravuj, už si dostal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára