SRNČIA RUJA

Srnca som zbadal medzi vinohradmi. Asi sto metrov od miesta, kde som pred dvomi mesiacmi videl traktoristu z húfom bocianov. Píšem o tom v júnovom blogu. O niekoľko radov viniča ďalej bol druhý srnec. Netušil som, že sa niečo chystá. Šachoval som autom hore dolu aby som videl medzi vinič. Vôbec som nedúfal, že uvidím nejakú akciu. Veľmi rýchlo sa dohodli a vybehli na lúku. Boli od cesty asi 200 metrov.

Dohodli si férovku.

 

 Cena pre víťaza bola mladá srnka, ktorá stála na druhej strane cesty,

 Pobehovala sem tam.

 

Postavili sa proti sebe. Chvíľu odhadovali silu súpera a potom sa pustili do seba

Bolo desať hodín dopoludnia a teplomer ukazoval 34 stupňov. Hádal by som, že si vyberú bojisko niekde v tieni. Pod stromami. Keď ale išlo o mladú babu, nepoznali brata. Nepozerali na podmienky. Vzduch bol rozhorúčený.  Pre mňa opticky absolútne nevyhovujúci a na fotkách je to vidieť. Opticky pôsobia ako by ich maľoval Claude Monet z hrubým štetcom. Majú však svoju atmosféru.

Opakovane k sebe pristupovali so sklonenými hlavami. Zakliesnili parožky do seba a pretlačovali sa.

Nedalo sa rozoznať, ktorý z nich má navrh.

 

 

Asi po desiatich minútach sa jednému podarilo zasadiť sokovi rozhodujúci úder. Parožkami rovno do krku súpera. Od toho momentu bolo rozhodnuté.

 

O chvíľu odstúpili od seba a porazený sa pomaly vzdialil z bojiska.

Víťazovi patrila sladká odmena. Len sa tak oblizoval.

Dopadlo to tak ako sa dalo čakať. Dievča nerobilo problémy a zaliezli spolu pod perinu.

Tak so im nechal trochu súkromia.