Počas cesty po Bieszczadoch sme sa zastavili aj v Zagrode pokazowej zubrow neďaleko obce Muczne. Deň predtým sme trochu diskutovali o tom či fotiť aj zubry v obore. Domáce a skrotené nikdy, znel argument. Nakoniec zvíťazil ale iný fakt. Veď chúdence zvieratá nemôžu za to, že sú vo väzení. Zastavili sme sa. Sprvoti boli v diaľke. Na svahu na protiľahlej strane obory a v tieni stromov. Vyzeralo to na dlhú dobu. Bez nádeje na dobrú fotku. Postupne však zubry začali jednotlivo schádzať zo svahu. Krížom cez potok. Na rovinku osvetľovanú spoza hory vychádzajúcim slniečkom. K dvom kopám sena. Ideálne na detailnú fotku.
Spustili sa zo svahu
Prešli potok.
Začali sa pásť.
Mladý býček si toho nabral na rohy viac ako mohol zvládnuť.
Hipisácky štýľ ala Woodstok 69 sa mu asi nepáčil. Padol do paniky. Behal, skákal, triasol hlavou. Seno ale sedelo ako uliate.
Nakoniec mu musela pomôcť mama.
Slnko pekne hrialo a zubry si to užívali. Polihovali. Podriemkávali. Prežúvali,
Keď sa zjavila šumná zubrica...
... dominantný samec sa prebral z letargie.
Nadviazal kontakt z očú do očú. Rohy na rohy.
Poískal ju za uškom.
Pričuchol.
Flehmovamím vyhodnotil plodnosť
a už sa od nej nepohol. Zvyšok stáda si hodil šlofíka priamo v šalátovej mise.
Nikdy nehovor nikdy. Je pravda, že to nie je divočina ale keď si uvedomím, koľko času a úsilia treba na to mať šťastie vidieť zubry vo voľnej prírode, treba chváliť snahu miestnych ľudí sprostredkovať tento zážitok bežným ľuďom. Kto vie kedy si bude môcť bežný návštevník pozrieť slovenské ikony - v Tatrách. Medveďa, rysa alebo vlka. Vzťah zubrov k ľuďom je už pokryvený ale myslím, že pri takto veľkých skupinách chovancov a v takom veľkom výbehu sa zvieratá chovajú prirodzene a je možné čo to z ich sociálneho správania odpozorovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára