blog

blog

pondelok 18. januára 2016

BIESZCZADY

Tieto hory na juhovýchode Polska sú súčasťou karpatského oblúka. Naši filmári ich v známom dokumente spolu so slovenskými Poloninami nazvali Vlčie hory. Každý, kto sa zaujíma o divokú prírodu, tento film pozná. Dá sa pozrieť na: https://www.youtube.com/watch?v=zLgRsqWKMYM Ja som sa tiež nechal inšpirovať týmto dielom a prijal ponuku spoločnosti www.carpatica.net . Cieľom výletu bolo stopovanie a pozorovanie zvierat ale hlavne zubrov a vlkov v údolí rieky San. Počas piatich dní sme zažili suchú mrazivú zimu ale aj odmäk a dažde. Povodeň a ľadochody na rieke a množstvo blata v lese a na lúkach. Nakoniec ešte aj husto snežilo. Bolo nás päť. Organizátor Tomáš Kaliský a štyria 50+. Chlapi si rovnako ako ja chceli overiť či vôbec prežijú týždeň v zimnom lese. Nakoniec sme prežili. Trochu unavení, prechladnutí a špinaví ako Rusi. Ale šťastní a plní dojmov.
 
 Každý deň sme vyrážali z obce Rajskie a začínali stopovanie zveri v údolí rieky San, ktorú prvý deň ešte pokrýval súvislý ľad.
 
 
 Vlčie stopy nás sprevádzali.

Sem tam nám šelmy nechali pozdrav. Bolo zaujímavé sledovať ako sa päť chlapov teší z obyčajného hovna.
Medveď sa pridal.
Pokračovali sme cez vysídlenú obec Tworylne. Tesne po druhej svetovej vojne vyhnali úrady miestnych, lebo hrozila ich podpora nechválne známym Banderovcom. Buldozéry začali a príroda to dokončila.
 
 Ako sa dalo predpokladať tak príroda si po 70 rokoch s úlohou poradila.
 
 
Revitalizácii výrazne pomohli samotní obyvatelia lesa. Bobrovisko uprostred bývalej dediny urobilo svoje. Tŕstie, kaskády, jazerá a hrádze dokonale pretvorili krajinku.
 
Rozsiahle lúky v prstenci hôr sľubovali množstvo zveri.
 
 Ukázala sa Líška hrdzavá
a diviak.
 
 Zubor sa tiež nenechal zahanbiť a zanechal pobytové znaky.
  

 
Dokonca sa jedna zubrica podvečer aj ukázala.
V noci na druhý deň pršalo v jednom kuse a asi dosť veľa. Voda stúpla tak, že ľad nevydržal, popraskal a s rachotom stiekol v povodňovej vlne až do priehrady na spodnom toku. Na brehoch sa vytvorili dva metre vysoké ľadové mantinely. Prístup k vode bol pre zvieratá nemožný. Museli sme zmeniť plány. Vyrazili sme na horný tok rieky San až k ukrajinským hraniciam. O tom ale neskôr.
 
 
Predposledný deň zase vyšlo slnko a aj voda poklesla. Zase bolo možné ísť k rieke. ľady však zostali. Na niektorých miestach už bolo možné rieku prejsť. Zver ale bude potrebovať viac času na spamätanie sa z besnenia živlov.
 
 Prehľadával som preto lesy a nakoniec sa podarilo divých zubrov nafotiť. O tom ale tiež popíšem v ďalšom blogu.
 
 
 Posledné ráno sme sa zobudili do zasneženej krajiny. Urobili sme ešte nejaké fotky a išli domov.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 


 
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára