CHKO POĽANA

Chránená krajinná oblasť Poľana bola zaradená v roku 1990 do siete biosférických rezervácií UNESCO. Rezervácia má vyčlenené zóny. Jadrovú zónu tvorí šesť rozptýlených území s výmerou 1 277 ha. V tejto časti sa  nehospodári, je ponechaná autoregulačným procesom, slúži na výskum. Nárazníková zóna - chráni jadrá proti okolitým vplyvom. Hos­podárenie je podriadené záujmom ochrany prírody. V maximálnej miere sa využíva genofond lesných drevín a na to sa orientuje aj obnova lesa. Prechodná zóna, v ktorej je hospodárska činnosť usmerňovaná tak, aby bola v zhode so záujmami ochrany prírody a predstavuje zvyšok územia biosférickej rezervácie.

Geologicky je Poľana milióny rokov starý stratovulkán budovaný lávovými prúdmi. Jeho pôvodná výška sa odhaduje na 2500 metrov. Súčasný stav masívu Poľany od skončenia erupčnej aktivity reprezentuje len zvyšok pôvodného vulkánu. Predstavuje výrazne individuálny celok takmer kruhového pôdorysu o priemere okolo 18 km. Jadro Poľany tvorí depresia s rozmermi 11 krát 6 km. Kalderu odvodňuje riečka Hučava, ktorá si západnou stenou vulkánu prerezala cestu. Patrí medzi najväčšie vyhasnuté sopky v Európe.

Najvyšší bod okraja krátera sa blíži k 1500 m.n.m. Drvivú väčšinu plochy CHKO pokrývajú zmiešané lesy. Zvyšok lúky. Takmer 1000 metrové výškové rozpätie a vysunutie horstva z hlavného karpatského oblúka na juh, spôsobili prelínanie teplomilných druhov s horskými.

Preto je flóra Poľany veľmi pestrá. doposiaľ bolo zistených viac ako 1200 druhov vyšších rastlín. Podobne  vysokej diverzite zodpovedá aj pestrosť a bohatosť fauny. U živočíchov sa tiež prejavuje vplyv reliéfu a samotná poloha horstva výskytom teplomilných a horských druhov. Na Poľane sa vyskytuje obrovské množstvo hmyzu. Ďalej 11 druhov obojživelníkov. Plazy sú zastúpené 9 druhmi. Doteraz bolo na území CHKO a v blízkom okolí zistených 174 druhov vtákov, z toho 128 hniezdiacich. Niektoré z nich nás prileteli vytrhnúť z nudy čakania. Ďakujeme. K faune patrí aj 56 druhov cicavcov vrátane fotograficky najatraktívnejších: Jeleňa hôrneho, drobných kunovitých šeliem ako aj  Líšky hrdzavej, Medveďa hnedého. Rysa ostrovida a Vlka dravého.

Belorítka domová

 Sojka škriekavá

Keď sme práve nedospávali, tak sme aj počas dňa ešte fotografovali vtáčky po stromoch a lúkach.

 Pinka lesná

Ďateľ veľký

 Strnádka žltá

 Stehlík pestrý

 Ľabtuška hôrna

 Hýľ lesný

 Stehlík zelený

Sýkorka belasá

Holub plúžik

 Mladý Vrabec poľný a Trasochvost biely

Krivonos smrekový

S Mirom a Milošom sme podnikli krátku dvojdňovú akciu, počas ktorej sme mali dohodnuté dva skoré ranné a dva večerné foto termíny zamerané na medvede. Musím priznať, že očakávania boli vysoké. Už počas jazdy autom nám zver skákala pod kolesá a ihneď po príchode sme vedeli, že dva dni je málo.  Boli sme schovaní v klasických vysokých posedoch alebo v jednom pozemnom kryte severského typu. Poľovný hopodár a  miestny horár sa o nás starali ako o kráľov.  Vstávali za tmy pred štvrtou a z dolín a hrebeňov  nás zvážali dlho po zotmení.

 

 Jano Nôžka  poľovný hospodár

Lákadlom pre medvede mala byť kukurica a sladké sušené ovocie. Pred kryty nám prišli srnce, jelene a lane, líška a štyri medvede. Jeden večer a tri ráno. 

Pred súmrakom vyšiel pred objektív mladý jeleň. Bol mimoriadne nepokojný. Medzi každým hryzom trávy zdvihol hlavu, vetril a obzeral sa okolo. Pravdepodobne trávil bez mamy svoje prvé chvíle. Blíži sa obdobie príchodu nových mláďat a tak musel ísť. Mama ho odohnala aby sa mohla venovať novému prírastku.

 

Cestou na posed sa ukázal mladý Srnec hôrny v rannom opare

 

Mne sa ukázala v rannom protisvetle Líška hrdzavá a pochutnala si na sušenom ovocí. Bez medveďa.

 

Milošovi prišla pred objektív mladá laň. Na medveďa čakal rmárne.

 

 Mirovi prišiel večer pred objektív mladý srnček. Brezu v pozadí zlomil silácky medveď, na ktorého tam tiež márne čakal.

 

Mladé jelene si dali načas. Počkali do zotmenia a až potom vyšli z lesa. Tieto dve fotky som urobil za úplnej tmy. Na foťáku som mal nastavené ISO 16000 a časy vychádzali na hranici možného.

 

Medvede nás všetkých troch vytrápili. Ukázali sa až večer pred posledným a ráno posledného dňa. Viac o nich v druhom blogu.

Niečo som už precestoval. Čo to videl. Charakter krajiny CHKO Poľana je bezpochyby výnimočný. Nielen na slovenské pomery ale aj európske. Koncentrácia flóry a fauny je obdivuhodná. Určite sa budeme vracať opakovane. Spoznávanie lokality rozhodne stojí za to.