Vo všeobecnosti vládne názor, že českí turisti sú vo Vysokých Tatrách tí najviac nedisciplinovaní. Tiež, že ich je najviac mŕtvych a že sú najčastejšímí klientami Horskej služby. V skutočnosti tomu tak nie je. O toto prvenstvo sa delíme s Poliakmi práve my. Je to pochopiteľné. Najviac návštevníkov Vysokých Tatier je práve z krajín, ktorým patria. V sobotu to ale vyzeralo, že nás bratia češi chcú dobehnúť. Sedeli sme po túre na terase chaty na Popradskom plese. Popíjali bylinkový čaj a borovičku s horcom. V tom sme počuli vrtuľník. Na svahu serpentíny do sedla Ostrvy začala záchranná operácia. Štyria mladí češi stúpali hore serpentínou, keď sa dvaja z nich rozhodli skrátiť si cestu. Nejako to ale poplietli a vydali sa do skalnej steny. Z miesta označeného žltým krížikom sa začali štverať hore. Po nejakej chvíli jeden z nich spadol z miesta označeného červeným krížikom. Druhý sa prirodzene posral a už sa nehýbal. Okoloidúci zavolali Horskú službu. Prileteli v plnej paráde. Najprv vyzdvihli zraneného a potom aj toho mládenca, ktorý uviazol v stene. Z web stránky leteckej záchrannej služby som sa dozvedel, že mladý si len zranil nohu. Nemal dokonca ani nič zlomené. Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí.
Stúpanie na Ostrvu. Priložené krížiky ukazujú dezorientáciu hlavných hrdinov príbehu.
Výhovorka, že si chceli skrátiť cestu neobstojí.
Odvoz zraneného.
Slušný pád.
Vyzdvihnutie uviaznutého. Záchranár riskuje svoj život pre blbosť iného.
Výhliadkový let.
Záchranár a aj zachránený po zosadnutí sadli do auta spísať protokol a pravdepodobne aj faktúru.
Treba len dúfať, že poisťovňa im tento výlet preplatí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára