Pratury na prvý pohľad pripomínajú býky zo španielskej koridy. Preto budia rešpekt. Bude to naozaj veselé ak sa podarí spätne ich vyšľachtiť a navrátiť do voľnej prírody. Stretnúť býka v ruji s foťákom v ruke na otvorenej stepi bez možnosti vyliezť na strom bude určite nezabudnuteľný zážitok. Pratury mali veľmi podobný osud ako divoké kone. Lov a šľachtenie ich vytlačilo na pokraj vyhynutia. Je zázrak že vydržali až do stredoveku. Poľskí králi sa ich v umelých chovoch snažili zachrániť ale posledná samica zhynula v roku 1627. V zbierkach sa ale z tej doby zachovali kosti, kože a rohy. Tie poslúžili informáciami v modernej genetike. Analýzy DNA spolu s niekoľkými primitívnymi plemenami dobytka slúžia ako stavebné kamene spätného šľachtenia. V roku 2008 bol rozbehnutý projekt TaurOS holandskej nadácie Taurus Foundation. Počíta s tromi fázami. Prvá zahŕňa aktívne inseminačné kríženie vhodných plemien a rozširovanie chovných skupín do vhodných lokalít po Európe. Tá momentálne beží. Druhá fáza zahŕňa pasívne rozmnožovanie praturov v oborách bez prispenia človeka. Má začať na budúci rok. Tretia fáza začne v roku 2025 a v nej sa budú zvieratá umiestňovať do vhodných polodivokých podmienok. V nich okrem aktívneho vyraďovania nevhodných exemplárov odborníkmi, bude na zvieratá pôsobiť aj samotná príroda. Ich ďalší vývoj tak bude ovplyvňovať prirodzený vývoj a klimatické podmienky. Viac o tomto úžasnom projekte na www.ceska-krajina.cz/klicove-druhy/pratur-bos-primigenius/ .
Na pastviská praturov sme prišli podvečer. Mali sme sotva hodinu slabého svetla. Obchádzali sme elektrický ohradník a hľadali čierne chrbty a biele rohy.
Rasťo s Honzom striehli tiež.
Svetla ubúdalo. Po západe slnka začali mať všetky fotografie modrý nádych ako niekde z Laponska počas bielych nocí.
Našťastie zvieratá prišli bližšie. Fero sa im očividne zapáčil.
Pár dní pred nami navštívili rezerváciu v Miloviciach odborníci WWF z Rakúska. Nebola to len zdvorilostná návšteva. Prišli sa priučiť v snahe rozbehnúť podobné projekty u nich doma. Budeme to mať bližšie. Zostáva nám dúfať, že sa nájdu aj u nás podobne zanietení nadšenci a začnú pracovať na obdobnom manažmente lesostepnej krajiny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára