Wildlife fotografa dokáže rozladiť nedostatok príležitostí vo vybranej lokalite. Ak sa zver jednoducho neukáže, nie je čo fotiť. Ak sa ale predsa len nejaké potvory objavia a nedostatok svetla mu pokazí výsledok, je to na roztrhanie sa. Takáto bola aj táto fotogafovačka. Sedeli sme krátko po východe slnka na brehu jazera a robili jeden záber za druhým. Volavky popolavé a Beluše veľké lovili ryby v plytkej vode vypusteného rybníka. Nebyť mrakov, nízke jesenné slnko by svietilo rovno do objektívov. Prepúšťali len slabé sivé svetlo. Neboli sme z toho šťastní. Nech šikovné vtáky ukázali čokoľvek, na displejoch sme vždy videli len čierno šedé tieňové divadlo. V tom však do vody vkročila mama srnka s dvomi srnčatami. Smerovali rovno k volavkám. Vyvolané reflexie sa nám v tom momente začali páčiť. Srnky v takejto situácií nie sú až také bežné. Škoda len, že nezačali loviť ryby spolu s hladnými volavkami. Jednoducho prešli na blízky ostrov a tam v bezpečí, schované v náručí nepreniknuteľného tŕstia, prečkali celý deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára