Liptov je predovšetkým známy ikonickými Tatrami. Okrem vysokých hôr však môže ponúknuť aj iné biotopy. Od pohľadu všetci veľmi dobre poznáme zvlnené lesy a pasienky medzi diaľnicou a štítmi hôr od Západných Tatier až po Belianky. Málokto tam ale bol. Kroky všetkých návštevníkov vedú rovno do atraktívneho vysokohorského prostredia. Tomáš Kaliský však veľmi dobre pozná miestne pomery a vie, že keď je kraj pod 30 cm vrstvou snehu a teplota klesá až pod -15 stupňov, väčšina raticovej zveri sa sťahuje dolu do podhoria. Predátori ju samozrejme nasledujú. Našim hlavným cieľom boli líšky. Tomáš vybral na výlet potok Hybica a jeho okolie, kde bolo líšok ako maku. Pár dni pred našim príchodom bolo len pár centimetrov snehu a lov hrabošov bol pre nich ľahký. Medzitým však napadlo tridsať čísel nového snehu.
Postupovali sme hlbokým snehom okrajom lesa krytí omrznutou a zasneženou vegetáciou. Prechádzali sme jeden svah za druhým a hľadali stopy a pobytové znaky. Bolo ich požehnane. Plytké stopy drobnej zveri a vtákov striedali hlbšie stopy srnčej, diviačej a vysokej. Spozorneli sme pri stopách líšok a vlkov.
Silueta Kriváňa na horizonte pôsobila dokonalo. Nemohli sme odolať a urobili sme si zopár fotografií s rodnou hrudou.
Potok Hybica sme križovali trikrát. Na dolnom toku cez improvizovanú lávku a raz brodiac sa priamo vodou. Na hornom toku sme ho prešli s trochou adrenalínu. O tom však až v druhom liptovskom blogu.
V kríkoch poletovali Strnádky žlté.
Nad mŕtvolou diviaka posedávali Krkavce čierne. Čakali kedy odídeme aby mohli pokračovať v hostine.
V diaľke sa prechádzal statný Jeleň hôrny a osamelá srnka.
Konečne sa ukázala hrdzavá líštička. Išla v stopách štyroch srniek. Keď si ju všimli, odbehli jej. Nakoniec sa stratila v húšti pri potoku aj ona. Nad hlavami nám preletel Orol skalný a tak načo riskovať.
Drozd čvíkota
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára