Nejeden krát ma skoro porazilo, keď mi z ničoho nič spod nôh vyletel kŕdeľ jarabíc. Sú veľmi dobre maskované. Držia sa prikrčené v poraste alebo medzi hrudami zeme do posledného momentu. Zakrádajúceho sa fotografa nechajú prísť až k sebe a keď už stojí priamo pri nich a nič netuší, vtedy sa rozhodnú odletieť. Nie potichu. Nenápadne. Prudké trepotanie krídel je mimoriadne hlučné. Vždy ma mykne a aj si trochu zanadávam, zatiaľ čo jarabice odlietajú nízkym letom. Po roku 1989 sa ich počet nebezpečne znižoval. Po desať ročnom poklese sa ich stavy začali zvyšovať. Hlavne vďaka zmene poľnohospodárskej politiky a vďaka reintrodukciam. Ročne poľovníci vypustili 4000 až 6000 kusov. V zime sa ich počet na našom území zdvojnásobuje. Mierna zima na nízko položených poliach je pre nich priaznivá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára