V júni tohto roka som písal o medvedici z Malej Fatry so zelenou značkou na uchu. Domnieval som sa, že je to Zina, o ktorej som písal už v roku 2015. Medvedica v júni prišla sama. Bez medvieďat. Pravdou je, že na začiatku leta sa mi nepodarilo odčítať číslo na ušnej značke. Je nepravdepodobné, že keby to bola Zina a mala mladé, že by ich nechala niekde osamote a prišla pred kryt bez nich. Ešte dve iné medvedice dostali na ucho zelenú značku. Dostali meno Nasťa a Fatra. Teraz sa mi to ale podarilo. Medvedica na fotkách dolu má na uchu číslo dva. Medvieďatá boli s ňou. Je to Zina. Mám to potvrdené. V júni som sa mýlil. Vtedy to nebola ona.
Malá Fatra
Na ceste ku krytu
Veverica stromová
Ďateľ veľký
Konečne som na objekt môjho záujmu nemusel čakať. Mackovia prišli tesne po štvrtej popoludní. Svetla bolo dosť. Dokonca aj pri polooblačnej oblohe. Zdržali sa osemnásť minút a to je času habadej.
Číslo dva na zelenej značke je pekne čitateľné.
Dúfam, že s blížiacou sa zimou Zina poriadne priberie. Tu je vidieť, že je mimoriadne štíhla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára