Po množstve fotiek jednotlivých vlkov som už očakával, že by sa mohli nado mnou zľutovať a obšťastniť ma príchodom celej svorky alebo aspoň alfa vlčice s mladými vĺčatami. Za dobrého svetla. Zase ale prišiel veľký vlk. Sám. V poslednom čase toto zviera prichádzalo často. Prvý krát som o ňom písal na konci júna. Možno je to otec vrhu a chodí navštevovať deti. To ale nikto nevie. Intuitívne si to len myslím. Podľa toho ako sa k nemu správali iné dospelé vlky a aj štence. Alfa sa dá jednoducho identifikovať. Na chrbte má výrazné čierno biele sedlo. Prišiel večer. Rýchlo sa stmievalo. Na začiatku to ešte ako tak šlo ale po desiatich minútach už som bol na ISO 10 000 a ešte sa to samozrejme zhoršovalo. Vlk križoval lúku hore dole. Očividne niekoho čakal. Neustále sa obzeral a zňuchával všetkými smermi. Na šľaktrafenie vyšli vĺčatá na otvorený priestor už skoro za tmy. Canon ešte stíhal ale už len v dokumentačnej kvalite. Fotky už sú zašumené. Časy okolo 1/50 sekundy. Akoby toho už nebolo dosť, štence celý čas nepostáli ani sekundy. Behali zľava doprava ako šialené. Keď náhodou aj postáli, tak naschvál vrteli hlavou či chvostom ako vrtuľou, prípadne niečo zbesilo žuli. Mama sa ukázala tiež. Ale už sa s tým nedalo nič robiť. Bola úplna tma.
Vĺčatá si najprv pozorne poprezerali otvorený priestor a až potom naň vybehli.
Dva dni po našom odchode prišlo na lúku naraz deväť vlkov. Večer aj ráno. Za dobrého svetla.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára