Po desiatich dňoch som prišiel do toho istého príbehu. Hneď po raňajkách priletel Krahulec a začal útočiť na sojky v tráve. Tie mu nezostali nič dlžné. Pozbierali odvahu a znepríjemňovali život dravcovi ako sa len dalo. Pri leteckých súbojoch mal predátor navrch. Keď ale sedel vysoko v korune stromu alebo na tesne nad zemou odlomenom mŕtvom kmeni stromu, sojky mu vrátili požičané. Útočili jednotlivo ale aj hromadne. Krahulec musel sledovať všetky smery. Útoky prichádzali od všadiaľ. Dokonca aj zospodu. Chudák si mohol aj hlavu odkrútiť. V tejto naoko drsnej hre nešlo o život. Nikdy nedošlo ku kontaktu. Krahulec nelovil, nešlo mu o to zabiť a zjesť. Sojky zabíjanie tak veľkej koristi nemajú v DNA. Situácia sa opakovala každé ráno. Možno aj zajtra bude.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára