Sneh sa pomaly roztápa a opadané lístie opäť šustí pod nohami. Doteraz jasne čitateľné stopy už také jasné nebudú. Pohyb po vysušenom lístí je extrémne hlučný. V bežnom lese s divokými zvieratami sa fotografovanie posliedkou stáva mimoriadne ťažké. Možno to eliminovať tým, že na zver si človek počká aby prišla sama alebo si pomôže malou fintou. Cestou na služobku v Prahe som sa zastavil v obore Holedná. Je to 327 ha veľký kopcovitý zalesnený park uprostred panelákov priamo v Brne. Len na porovnanie kopcovitý Horský park má len 22 ha a rovinový Sad Janka Kráľa má len 42 ha a tiež sa tam dá riadne nachodiť. V obore sa na voľno pohybujú stáda Danielov škvrnitých a Muflónov lesných. V separácií za malou ohradou sú ešte aj diviaky. Kompetentní asi nechceli aby im v parku na sídlisku žrali deti. Zver je na ľudí navyknutá a ich úteková vzdialenosť je minimálna. V obore sa dá vidieť aj líška, kuna, zajac či jazvec. Množstvo veveríc a vtákov je samozrejmosťou. Z môjho pohľadu je park ideálnym kontaktným miestom človeka s prírodou. Viem si predstaviť, že by som tam ako chlapec trávil dobrodružné detstvo hneď potom ako by som vybehol z paneláku alebo zo školy.
Zver pri prvom kontakte nereaguje splašene.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára