Obdivuhodné ako srsť zubrov mení farbu v závislosti od dopadajúceho svetla. V tieni lesa srsť stmavne na tmavohnedú až čiernu. Zubor do lesa dokonalo zapadne. Keď je srsť pokrytá srieňom alebo snehom sú zubry prakticky neviditeľné. Naopak na otvorených pláňach a za plného slnečného žiarenia sa presvetlená srsť odtieňom na nerozoznanie podobá na farbu suchého tŕstia a vysokej trávy. Dokonalá kamufláž. Ležiaceho zubra v tŕstí by sme nevideli ani keby sme sa motali priamo okolo neho. Okolo stáda sme krúžili už niekoľko hodín. Zvieratá nás začali akceptovať. Ubezpečili sa, že im nehrozí nebezpečie a začali sa chovať prirodzene. Polihovali. Slnili sa. Prežúvali. Pospávali. Užívali si síce mrazivé, ale predsa len príjemné slnečné poludnie v kruhu rodiny.
Jediné teľa v stáde.
Dominantný býk pôsobil impozantným dojmom. Prerástol ostatných členov stáda o celý jeden hrb. Určite má aspoň tonu a ukrutnú silu.
Poludňajšia siesta
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára