Tento elegantný vták žije prakticky v celej Palearktíde. Po slovensky to znamená, že na Sibíri, Pobaltí a Škandinávií. Každoročne sa na jeseň presúva na juh do Stredomoria. Hlavným dôvodom na to je nedostatok potravy počas zimy. Na jar sa naopak presúva na sever. Tentokrát je hlavný dôvod iný. Je ním rozmnožovanie. Samozrejme je lákadlom aj dostatok potravy počas leta ale nebudeme si nič nahovárať. Je prirodzené, že hlavne myslia na sex. Dokážem to v nasledujúcich piatich článkoch z jelšových lesov stredného Poľska. Budú o teritoriálnych bojoch, o svadobných tancoch a aj o párení.
Z priloženej mapky je vidieť, že v Európe žeriavy migrujú dvomi trasami. Západnou cez Gibraltár a východnou, kde hlavným centrom celej migrácie je nám dobre známy maďarský NP Hortobagy. Odtiaľ je už blízko na zemplínske Senianske rybníky. Ovplyvnení masmédiami sme vyrazili fotografovať 25 až 30 tisíc kriklúňov. Na ťahu z Afriky sa v zásade ponáhľajú na hniezdiská. Na nich však ešte zúri zima a tak sa v strednej Európe zastavia na niekoľko týždňov. Odpočinú si. Naberú silu. Vykŕmia sa. Ich bežný deň začína pri východe slnka hlučným odletom na pastviny v okolí rybníkov. Prelietavajú jednotlivé polia a lúky. Zháňajú si potravu. So západom slnka sa ešte hlučnejšie vracajú na nocovisko. Zosadnú do plytkej vody jedného z rybníkov a stíšia sa. Pospia si do rána a znovu vyrážajú za potravou. Keď nepokoj v krvi dosiahne určitú hladinu, jedného dňa sa zodvihnú a už sa nevrátia. Zamieria si to na hniezdiská na severe.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára