Dobré svetlo je snom každého fotografa. Tzv. zlatá hodinka je dar. Nízko nad horizontom visiace slnko zafarbí všetko na čo dopadnú jeho lúče do mäkkých farieb. Keď sa tak stane, pekné fotky nafotí aj zelenáč. Ja som mal to šťastie štyri dni po prvej návšteve Senianskych rybníkov. Zastavil som sa na ceste okolo len na pár hodín a oplatilo sa. Slnko sa ukázalo v diere medzi mrakmi. Celá hodinka trvala len asi pätnásť minút. Neustále som sa vrtel dookola a sledoval koľko času mi zostáva a či v daných okamihoch priletia nejaké žeriavy. Zľutovali sa. Obrovské kŕdle sa začali na obzore ukazovať presne v čase, keď som to potreboval. Prilietali v nekonečných radách až do úplnej tmy. Pred zosadnutím vykrúžili na oblohe zopár kruhov. Spomalovali a strácali vztlak. Klesali. Potom spustili nohy do zvislej polohy a pristávali priamo do vody. Sadali na iné miesto v rybníku ako pred pár dňami. Nebolo ich tak dobre vidieť. Vôbec mi to ale neprekážalo. Zlato bolo všade naokolo.
Kľud pred príletom žeriavov podčiarkovali v tráve pasúce sa srnky a loviace volavky.
Volavky popolavé si užívali posledné minúty ticha. Dobre vedeli čo sa bude diať.
Bezvetrie vytváralo na hladine dokonalé zrkadlo
Žeriavy prilietajú
Na horizonte sa opakovane približovali obrovské kŕdle.
Ešte aj po zotmení neustále prilietavali stovky ba až tisíce zbesilo trúbiacich žeriavov.
Volavka popolavá nikam neodlieta. Aj napriek noci to už nemohla v tom blázninci vydržať.
Ukázal sa mesiac v splne a ponúkol iným tulákom dostatok svetla na nočné putovanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára