Minulý rok v marci som písal o Imelovci žltom. Jeho na konci tvrdej zimy dozreté žlté plody zachránia nejeden vtáčí život. Podobný pozitívny vplyv na operených obyvateľov našich lesov má aj Brečtan popínavý a jeho bobule. Tento treťohorný relikt obrastá stromy až do výšky 20 metrov. Dožíva sa úctyhodných 500 rokov. Celá rastlina je pre človeka jedovatá a preto ju využívame v liečiteľstve a kozmetike. Pre vtáky a hlavne pre drozdy sú tmavomodré bobule brečtanu neodolateľnou pochúťkou. Zima určite ešte nepovedala posledné slovo. Dnes to ale v lese vyzeralo ako v neskorú jar. Teplo a slnečno. Na brečtanom obrastených stromoch to žilo. Množstvo tvorov lietalo hore dolu po zelených kmeňoch topolov v snahe nájsť niečo pod zub. Na moje prekvapenie sa medzi nimi našlo dosť Drozdov červenkavých. Nie úplne bežných migrantov zo severu.
Tento druh drozda hniezdi v severských lesoch. Na našom území sa vyskytuje počas migrácie na juh počas jesenných mesiacov a cestou domov v tejto dobe. Je pekné od neho, že sa v počtoch niekoľkých desiatok zastavil v lužnom lese na brehu Dunaja rovno v hlavnom meste.
Dunajský lužný les prerastený divokým brečtanom.
Veverica stromová dala prednosť imelu vysoko v korune topola.
Vrana popolavá sa len prizerala
Holubovi hrivnákovi bobule brečtanu tiež chutia.
Ďateľ veľký
Drozd čvíkotavý
Drozd červenkavý
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára