Po viacdňovom pozorovaní chovania sa orliakov, môžem konštatovať, že korisť ukradnutá sokovi chutila dvakrát viac ako vlastná. Scénar bol vždy rovnaký. Ryba ležiaca dlhý čas osamelo v tráve nabrala na atraktívnosti až potom ako si ju privlastnil jeden z dravcov. Okamžite potom začali prilietať ostatné v snahe zosadnúť s doširoka roztiahnutými pazúrmi priamo na tú istú rybu. Pôvodný majiteľ mal dve možnosti. Korisť opustiť alebo sa stretnúť v súboji s prilietajúcim koristníkom. Ako to už býva, niekedy korisť uhájil, inokedy nie. Vyskytli sa aj súboje, v ktorých boli zainteresovaní až traja fighteri a okolo bolo zopár prizerajúcich sa, ktorí už o svoju šancu prišli. Niekedy to vyzeralo tak, že tá ryba bolo to posledné čo ich zaujímalo. Sociálne kontakty a možnosti skrížiť zbrane so sokom boli oveľa zábavnejšie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára