Všetko živé na tejto planéte raz zomrie. Aj smrekové lesy. Je to prirodzený chod. Proti tomu sa nedá nič namietať. Smrekové lesy zomierajú v zásade tromi spôsobmi. Ľudskou činnosťou, silnými víchricami a inváziou podkôrneho hmyzu. Pri prvom spôsobe ľudia zarábajú. Vyrúbu stromy až na podstatu a na píle zarobia ťažké prachy. Pri ďalších dvoch prírodných spôsoboch nezarábajú a z toho ich ide roztrhnúť. Snažia sa preto vetrom pováľané alebo hmyzom postojačky zabité stromy vyťažiť. Vedci a ochranári naopak tvrdia, že koniec jedného lesa je prirodzenou podmienkou pre vznik nového a že mŕtve drevo má pre komplexný les väčšiu hodnotu ako živý strom. Podľa toho, kto z nich má navrch, potom mŕtvy smrekový les vyzerá. Je buď vyťažený alebo nevyťažený. Je vecou názoru a vkusu, čo sa komu páči. Kalamitou pováľaný les vyzerá dramaticky. Podkôrnym hmyzom zabitá hora vyzerá strašidelne. Vyťažený vyzerá nudne. Pri všetkých ale trvá roky, keď sú viditeľné zmeny k lepšiemu tak ako ich chápe človek. Príroda si však nakoniec so všetkým poradí. Ona najlepšie vie ako na to. Nepodlieha módnym vplyvom a ani ju netrápi prázdny bankový účet. Život si vždy cestu nájde.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára