Nikdy nejdem po fotografovaní na nejakom mieste v okolí Pribyliny priamo na pripravené raňajky alebo na večeru v penzióne. Vždy sa ešte raz otočím aby som skontroloval situáciu na Potôčkoch. Pasúcu sa srnčiu zver či loviace bociany sa dá vidieť často. Tentokrát som mal ale dvakrát excelentné pozorovanie. Ráno som mal možnosť desať minút pozorovať čriedu jeleňov pri rieke Belá. Vedeli o mne ale nepanikárili. Poklusávali rovnobežne s mojim smerom. Neskrývali sa. Nebežali do húštiny. Večer som zase zbadal veľkého medveďa. Kráčal na tom istom mieste ale na opačnej strane cesty ako jelene. Často zastavoval a pásol sa na čerstvej májovej tráve. Mňa si vôbec nevšímal. Uznanlivo som to kvitoval a fotil až do úplnej tmy. Večera mi zatiaľ chladla na tanieri. Kto by na ale to dbal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára