Škola mladých šeliem pokračovala o dva týždne na brehu malej riečky. Po dažďoch bola voda dosť vysoko a veru sme mali starosť ako to študent zvládne. Na rozdiel od nás si hranostaj starosť so silou prúdu nič nerobil. Bol nielen starší ale o pätnásť dní aj silnejší a rýchlejší. Doslova som narazil na limit mojich schopností. Urobil som zhruba tisíc tristo fotiek pobehujúceho blesku ale len dvesto z nich bolo v hĺbke ostrosti. Na všetkých ostatných bol rýchlejší ako môj pravý ukazovák. Behal si hore dolu po brehoch riečky tak päťdesiat metrov na obe strany a na oboch brehoch. V tráve, v kroví, na skalnatom brehu a aj vo vode. Nespočetne krát skočil do vody aby z nej hneď vyskočil, urobil obrat či salto aby sa v nasledujúcej sekunde vydal na druhý breh skúmať dutiny pod skalami. Predpoklady stať sa dokonalým predátorom tu sú. Už len zvládnuť lov živej koristi. Bol to pekný podvečer. Síce som sa vytrápil ale si aj dobre zafotil. Najdôležitejšie je, že sa hranostaj v závere lekcie vrátil domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára