Počas štyroch rokov mojich návštev lokality, vysoká zver pred kryt prakticky neprichádzala. Sporadicky ju bolo možno vidieť ako prechádza okrajom lúky aby sa zase hneď stratila v lese. Teraz je zaujímavé sledovať ako sa pri nižšom počte vlkov v oblasti okamžite zvyšuje početnosť lovnej zveri. Jelene a diviaky sa prakticky okamžite vrátili. Na moju radosť nielen lane s mladými ale prichádzajú aj výstavné kusy. Jelenie býky ako sa patrí. Obrovské parohy by boli určite ozdobou nejednej poľovníckej izby. Teraz však na našu radosť zdobia len hlavy jeleňov. Prichádzali opakovane každý podvečer. Zo všetkých strán. Skôr či neskôr, prišli vždy. Za dobrého svetla. Bolo vidieť, že parohy sú čerstvo vytlčené. Ešte na nich boli zvyšky lyka a krvi. Na okraji lúky boli viditeľné miesta, kde si jelene o konáre parohy otierali. Zeleň tam bola samozrejme zničená. Prichádzala stále tá istá štvorka. Dva kapitálne staršie kusy a dva mladšie. Jeden z nich mal dokonca zlomený paroh.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára