Na hrebeň šumavského národného parku som sa vybral s cieľom fotografovať Pôtika kapcavého. Všetko ostatné, čo sa podarilo, bolo už len pridaná hodnota. Ráno sme chceli skúsiť hlucháne a neskôr spolu s pôtikom ešte aj kuvička. Večer pred tým sme si postavili maskovacie stany a cestou sme priamo na nej prekvapili samičku Tetrova hlucháňa. Zdvihla hlavu a bola v strehu. Urobil som zopár fotografií cez otvorené dvere. Potom odletela na suchý smrek a tam ešte pózovala. Ráno sa tokajúce hlucháne ukázali tak, že mi dobrú fotografiu prekazili husté bukové konáre. Zabalili sme to a išli k dutine s pôtikom. Oproti sľubovanej tisíc metrovej prechádzke som prešiel skoro celú Šumavu. Nakoniec sme stáli pod stromom. Samička pôtika na nás pozerala. Nechala sa fotiť ale nič viac. Po čase sa znovu schovala v dutine. Trochu sklamanie ale taká je divoká príroda. Oveľa viac nám ukázal samček Kuvička vrabčieho. Ten spolupracoval excelentne. O tom však až v nasledujúcom článku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára