Informácie o situácií na tokanisku neboli veľmo povzbudivé. Meter snehu a hmly. Fotografi pred nami nafotili NIČ. Hlucháne jednoducho ešte nezačali tokať. Keď ale prišiel náš čas, boli sme pripravení na dobrodružstvo. Do krytu neďaleko tokaniska nás museli po jednom previesť na skútri. Tam sme prespali a dve hodiny pred svitaním sme už sedeli v maskovacích stanoch. Naokolo bola nepreniknuteľná tma. Tušili sme, že sme na prudkom svahu a v smrekovom lese ale to bolo všetko. Ako sa svetlo nového dňa pretĺkalo hmlou, mohli sme sa aspoň trochu zorientovať. Na malej ploche boli štyri maskovacie stany rozmiestnené v nepravidelnom štvoruholníku. Nemal som však čas obzerať sa okolo. Okamžite s prvým svetlom zosadol priamo pred môj stan kohút a zostal tam celé hodiny. Chodil hore dole. Usilovne tokal. Niekedy zašiel za stromy alebo terénne nerovnosti aby sa neomylne vrátil priamo pred môj objektív. Občas bol tak blízko, že sa mi nezmestil do hľadáčika. Stále sa motal okolo mňa. Nervozita v v susedných stanoch rástla. Časom kohút pomaly ale iste stúpal proti svahu a dal tak šancu aj Mirovi s Ferom. Napokon sa objavil aj druhý kohút. Nafotili sme všetci traja. Koniec dobrý, všetko dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára