HNIEZDO ORLA KRÁĽOVSKÉHO

Pred dvomi rokmi som Orla kráľovského na lokalite v Pohronskom Inovci nenašiel. Teraz to bolo ľahké. Priamo z auta na okraji okresnej cesty. Len som zastavil za krajnicou. Hniezdo je totiž až na vrchole borovice a sedelo v ňom snehobiele mláďa. To bolo veľmi nápadné. Bolo ľahko pozorovateľné. Mama lietala okolo. Vedela o mne a preto nezosadla do hniezda. Nechcel som sa zbytočne približovať.  Druhýkrát som išiel okolo v čase, keď v okrese besnela supercelárna búrka. Sedel som v suchu v aute na okraji cesty a sledoval čo vietor a dážď s hniezdom urobí. V rozhodujúcom okamihu prieletela samica aby mláďa chránila vlastným telom. Tak ako sa na dobrú mamu patrí. Potom sa spustilo meteo peklo, v ktorom som na hniezdo nevidel. Viditeľnosť bola minimálna. Obrázky v strede článku sú urobené až po búrke. Orlica bola síce zmáčaná ale mláďa, ktoré vykuklo spod nej vyzeralo v poriadku.

Hniezdo po supercelárnej búrke.

Pri tretej návšteve už mladému orlovi začali rásť letky na krídlach. Krídla boli už hnedé, veľké a dokázal nimi riadne zamávať. Rodičia lietali okolo hniezda.

Pri ďalšej návšteve rodičia posedávali na vedľajšom strome asi sto metrov od hniezda.

Konečne prílet mamy do hniezda. 

Samec poštolky nám takmer prekryl výhľad na hniezdo.

Pri štvrtej návšteve bol mladý orol už neskutočne veľký.  Bolo vidieť, že krídla pazúry a zobák sú už v plnej veľkosti ale samotný orlík ešte potreboval osvaliť a zmocnieť. Niekedy pôsobil dojmom, že nedokáže nosiť ťažké krídla. Ale je možné, že ich zvesil pre vysoké teploty vzduchu. Bolo proste teplo, tak dal kabát dole,