Po cca dvoch mesiacoch som zase zavítal na kamene. Je to miesto, kde sedávame na spodnom rade veľkých pobrežných kameňov, ktorých úlohou je zastabilizovať breh. Miesto, kde je Dunaj mimoriadne silný. V oblúku voda naberie rýchlosť a vymiela dno. Všade naokolo má voda sotva meter ale pod kameňmi dosahuje hĺbku až osem metrov. Fotografovanie "na hrane" má v sebe trochu dramatična. Nehovorím, že mi tam ide o život ale prípadný pád statívu s foťákom a objektívom do vody by bolo bez pochybnosti posledný krát čo by som ich videl. Sedel som tam asi hodinu. V tŕsti sa už polovicu toho času motali tri štyri lane. Nechystali sa do vody. Dokonca si políhali. Zrazu vyskočili a pozerali smerom na ostrov. O minútu došlo čelo čriedy. Postupne vychádzala z tŕstia obrovská črieda vysokej. Boli v nej jelene, lane a aj mladé kusy. Nedali sa spočítať. Poliaci majú pre takú čriedu pomenovanie Chmara. Presne to vystihuje. Zvierat bolo toľko, že zakryli slnko. Čistá chmára. Najprv išli priamo na mňa kopírujúc plytkú štrkovú lavicu. Keď došli na jej okraj, zabočili a v plnej kráse začali defilovať predomnou ako na prehliadke. V dlhom rade prešli až na protiľahlý breh. Celé to trvalo asi desať minút.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára