Sediac na brehu a čakajúc na brodiace zvery som bol samozrejme veľakrát nútený počúvať ručiace jelene niekde na pevnine či v strede ostrovov. Neodolali sme a išli skúsiť šťastie aj tam. Stopy po povodni boli všade. Blato, naplavené drevo a šedivým nánosom pokryté spodné poschodia zelene. Našli sem si pekné miesta a začali vábiť. Dolu je výsledok tejto aktivity. Mnohokrát bolo húštie nepreniknuteľné a burina tak vysoká, že z nej ledva trčali parohy či uši. Za to komárov bolo požehnane. Tie bolo vidieť a cítiť aj bez snahy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára