DUNAJSKÉ LUHY LXVII - POVODEŇ

Bol 29. august ráno. Stáli sme pri brehu ramena a fotili volavky ako si hľadali potravu. Nedalo si nevšimnúť, že voda nám pod nohami extrémne rástla. Počas dvoch hodín hladina vzrástla o viac ako pol metra. Nerobili sme paniku. Mali sme rezervu. 

Beluša veľká

Takto vyzerala prístupová cesta na Csakanyi ráno pred povodňou

Večer som skontroloval webove stránky vodohospodárov a nestačil som sa čudovať. Hladina vody bola o päť metrov vyššia ako ráno. Povodňová vlna zmenila krajinu na nepoznanie. Všetko, čo sme ráno videli, už večer neexistovalo. Okrem vrcholcov stromov bolo všetko pod vodou. 

Z bežných 250 cm bolo za jeden deň ohromných 845 cm. Hneď na druhý deň ráno už predpovedali pokles vodnej hladiny. Vyrazil som sa pozrieť čo sa zmenilo. Všetko. Prístupové cesty boli pod vodou. Loďky rybárov boli odrazu v lese medzi stromami. Voda oblizovala už aj hlavnú hrádzu. Skutočný rozsah záplav nebolo možné zdokumentovať. Jednoducho na obvyklé miesta nebol prístup. Všade sa rozprestieralo obrovské jazero so silnými prúdmi.

Po troch dňoch voda klesla natoľko, že sa dalo ísť na známe miesta. Všade bolo množstvo naplaveného blata a dreva. Nie všetky cesty boli zjazdné. V terénnych depresiách zostala voda. Na pobrežnom rastlinstve zostal blatový záznam o výške hladiny. Treba len dúfať, že voda ešte klesne a zver bude zase brodiť ako minulý rok a nebude im pritom z vody trčať len hlava.

Bobor európsky

Volavka popolavá

Diviak lesný

Vydra riečna

Jeleň lesný

Takto vyzerala prístupová cesta na Csakanyi ráno po opadnutí vody a potom ako ju vodohospodári prešli s buldozérom.